Loli paradička

Ak človek nie je z Východu Slovenska, alebo aspoň neovláda "šariščinu", tak to bude o polovicu slabší zážitok. Pre nás vyvolených Šarišanov, to ale je veľmi príjemný a zábavný filmový zážitok. Čo súdim aj podľa plnej kinosály, kde sa každý minimálne bavil, no väčšina divákov sa smiala takmer počas celého filmu ( o niektorých som sa až obával že dostanú infarkt :). A ak mám byť úprimný...v živote som sa v kine tak s chuti a tak často nesmial, ako práve pri tomto filme. Aj zato dávam *** (23.07.2019)

Bála som sa, že to bude katastrofa. Vlastne to bolo pozerateľné, pomerne predvídateľné, hlavný hrdina (Michal Iľkanin) sa svojej roly zhostil sympatickým spôsobom. Postavené na dialógoch, o ktorých mám pochybnosť, že budú pochopené mimo východu Slovenska. Film neposkytne odpovede na žiadne divákove otázky, ale tiež sa z nikoho nevysmieva a neuráža. A dokonca sa dozviete, čo znamená názov filmu! (09.02.2020)

Na slovenské pomery celkom slušná komédia s nemalou dávkou romantiky i drámy. Východniarskemu nárečiu som na prekvapenie zväčša rozumel a i keď sa v scenári objavilo množstvo pre mňa neznámych slov, význam sa dal častokrát vyčítať z kontextu. Chémia medzi hlavnou dvojkou fungovala naozaj dobre. Len škoda, že príbeh filmu bol skutočne jednoduchý a o týždeň si na neho určite nespomeniem. Ale na režijný celovečerný debut palec hore. (05.01.2020)

Pokus natočiť ľudový film z východného Slovenska a nadviazať na niekdajší úspech filmu Pásla kone na betóne dopadol katastrofálne. Jednak zlyhala snaha nepôsobiť čiernobielo ale farebne najmä preto, že hneď v 55 sekunde réžia zobrazí dvojicu policajtov, ktorí šikanujú róma. Obaja sú pochopiteľne holohlavý, aby vznikol dojem že policajti sú do nohy náckovia. Dvojica režisérov sa snažila vytvoriť film, ktorý mal rúcať predsudky a sami sa držali svojich predsudkov. V tomto momente si každý normálny človek urobil obraz o ich intelekte. Nasledovali rozhovory, ktoré mali byť akože vtipné a v miestnom nárečí. Pre mňa ako východniara ktorému nerobí problém rozpoznať rôzne typy nárečí nielen preto, že východniari sme jedna veľká rodina ale aj preto že pravidelne trávim čas či už na Spiši kde som doma ale aj na Šariši, Above, Zemplíne či Zamagurí avšak tu som sa strácal, pretože toto rozhodne nebolo presne to nárečie, ktoré sa v okolí Sabinova kde sa dej filmu odohrával používa. Toto bol univerzálny mix z okolia, ktorý sa dvojici režisérov zdal dobrý. Dej bol tiež pomerne slabý s výnimkou niekoľkých dobrých hlášok, ale stačí si zájsť do miestnych pohonstistiev na dedinách na východe a nasmejete sa podstatne viac. Sám pochádzam z obce a to nie je urážka, práve naopak. Je to zážitok a má to svoje čaro, aj keď doba sa mní a už to tiež nie je zďaleka také ako keď som s malou dušičkou v 15 rokoch do pohostinstva vošiel zahrať si biliard a vypiť si kofolu (áno, vtedy pili aj deti z východu v krčmách prevažne kofolu, to iba teraz deti chlastajú prvú ligu aj v Bratislave) a dúfal, či má odtiaľ so smiechom nevyženú...Otvorený koniec príbehu nahneval aj tých ľudí, ktorí sa na filme v kine bavili (ja som na srdce, seno gadžovina do kina nebol ochotný ísť preto, lebo počúvať smiech a poznámky ľudí so slabším intelektom, pretože takýto film ich nepocybne prilákal, mi vadí. Proste som rád v sále v malom počte ľudí ktorý majú radi filmu s vyššou výpovednou hodnotou a umeleckým zážitkom, tým neodsudzujem fanúšikov Loliparádičky ani sa nad nich nepovyšujem. Iba konštatujem svoj pohľad na vec). Jediným svetlým momentom bola hudba pána Štefana Cínu. Jednak ľudové piesne, jednak rómske skladby boli vybrané veľmi dobre a "maďarský čardáš" Johannesa Brahmsa bol jedinou čerešničkou na torte tohto podpriemerne natočeného filmu. (20.02.2020)

Pozerať sa na to bez problémov dá, počúvať už menej, pokiaľ nie ste zrovna z regiónu. No mne ale určite viac prekážalo, že tu bolo menej humoru, než som očakával a čisto iba to, ako znejú dialógy v nárečí mi vtipné samo o sebe nepripadalo. Som ale rád, že sa tvorcovia nebáli ísť v závere smerom, aký som popravde nečakal, na druhú stranu film skončil akoby uťal, čo bol možno aj umelecký zámer. Treba to celé brať rozhodne s nadhľadom, nejde tu o žiadne osudové riešenie otázky vo sfére tolerancie na našom území prostredníctvom kinematografie, respektíve umenia. 50% (30.12.2019)