The Earth Sings
Československo,
1933, 63 min
Obsahy(1)
Meno českého fotografa a filmára Karola Plicku nie je verejnosti neznáme. Počas jeho pobytu na Slovensku v tridsiatych rokoch vzniklo niekoľko ojedinelých fotografických a filmových prác. Spomeňme aspoň Za slovenským ľudom (1928), Po horách, po dolách (1929), či nedávno v STV odvysielaný cestopis Za Slovákmi od Ney Yorku po Mississippi (1936). Zem spieva z roku 1933 možno označiť ako slávnu filmová poému, ktorá sa vyznačuje i mimoriadnymi etnografickými hodnotami, zachytáva slovenské ľudové zvyky, ako sa odrážali v piesňach a tancoch, v obyčajach, v detských popevkoch i hrách. Je to umelecky komponovaný záznam ľudových tradícii, hier, obradov, tancov a slávností v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch. Vo svojej dobe išlo o unikátny dokument, naprosto sa odlišujúci od vtedajšej tvorby. Na výrobe sa okrem spoločnosti Lloyd podieľala Matica Slovenská a jeho vznik podporil i vtedajší prezident ČSR Tomáš Gariggue Masaryk. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (28)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Som podnes šťastný, že som mal možnosť byť ako spevák spoluúčastníkom na ozvučení tejto nádhery o slovenskej zemi. Bol som v Miláne, keď mi profesor Plicka poslal svoj prvý list, napísaný 27. apríla 1933: 'Milý příteli, lituji, že jste nám tak ujel, byli bychom uskutečnili Vaši vložku v Zem spieva. Poněvadž jsme získali i Jarmilu Novotnou, orchestr Národního divadla vedle Pražských učitelek a Křížkovského - jsou to nejlepší předpoklady pro nejvyšší úroveň filmu po stránce kumštýřské. Kdybyste byl něco řekl, byli bychom Vaši píseň natočili předem. No snad se vrátíte ještě v červnu, ne? Napište mi o tom, ano! Jak dnes film vypadá, myslím, že z toho bude národní dílo slovenské. Proto mu přinášíme, co nejlepšího máme. Filmem Zem spieva zahajujeme slovenskou - ryze slovenskou - produkci, jak to v září uvidíte na premiéře. (Současně: Paříž, Londýn.) Tuto mezinárodní úroveň uchováme při každém dalším filmu. Zkrátka a dobře: zůstaňte za každou cenu volným. Nebude-li Váš vstup do filmu poprvé nejlepší po všech stránkách, ztrácíte chuti k další práci. To by Vám dosvědčila řádka umělců... Vidím možnosti skutečného slovenského filmu (nikoliv dekóru slovenského!!). Přeji krásných výsledků ve studiu. Šetřte se, jestli můžete, teprve vstupujete v život. Jsem s pozdravy oddaný Vám, K. Plicka.' Držal som sa jeho rád a odmietal som pustiť sa do podpísania zmlúv, ktoré som dostával." (Šuplík)
- Spolupráca Plicka-Hackenschmied dovolila, aby sa zreteľné kameramanské kvality Plicku pretavili do filmového diela pomocou Hackenschmiedových postupov vystavania celku na princípoch ruskej montáže. Hackenschmied narúšal osvedčené strihové postupy. Po celkoch krajiny sa nebál zaradiť polodetail detskej tváre či sériu portrétov dedinčanov. (Biopler)
- Pre nepriaznivé finančné pomery Matice slovenskej Plicka po tomto filme nerealizoval už žiaden významný počin. Navyše dlhoval veriteľom (dodávateľ filmového materiálu, barrandovské ateliéry a pod.) 200 tisíc korún. Dohodol sa s nimi na súkromnom vyrovnaní, s ktorým súhlasili a dlh sa znížil na 160 tisíc korún. Dlh splácal skoro tri roky. (Biopler)
- Karel Plicka skonštatoval po uvedení filmu: "To, čo ja robím, chcel by som, aby bol akýsi základ filmovej produkcie na Slovensku. Odtiaľto aby sa išlo ďalej." Jeho impulz však nenaštartoval rozvoj slovenskej kinematografie kvôli neexistujúcim dostatočným technickým, ekonomickým a personálnym podmienkam. Krajina bola skôr objekt záujmu pre zahraničných autorov hľadajúcich priemyslom nezasiahnutú zem. (Biopler)
- Skladateľ František Škvor hľadal staroslovanský základ ako hudobnú paralelu k Plickovým obrazom. Zvolil klesajúcu kvartu, prítomnú v ukrajinských a ruských melódiách. (Biopler)
- Film vznikol pod záštitou Matice slovenskej s finančnou spoluúčasťou Ladislava Koldu a prezidenta Tomáša G. Masaryka. (Biopler)
- Vo vtedajších časoch sa začala napĺňať dvojdomá tvorba - diela, ktoré patria do dvoch nezávislých národných kultúr, ale vznikli v rámci spoločného štátu. Nedá sa určiť do akej miery je film slovenský a do akej miery český, ale určite sa dá tvrdiť, že je aj slovenský aj český. (Biopler)
- Hackenschmied určoval strihovú skladbu podľa Škvorovej hudby tvorenej na základe nakrúteného materiálu. Škvor pracoval s hudobným námetom východného Slovenska. (Biopler)
- Film je významným z hľadiska strihu. Strihač Hackenschmied konštatoval, že pre realizáciu jeho ideálnej predstavy mu Plicka dodatočne nakrútil zábery na Slovensku. (Biopler)
- Recenzie v českých a zahraničných časopisoch snímok jednomyseľne označili za český. (Biopler)
- Film vznikol bez scenára, na základe autorskej predstavy celku, ktorá sa v procese realizácie stále konkretizovala a v priebehu tvorby v strižni dotvárala. Hackenschmied u strihacieho stola s týmto filmom strávil bezmála rok, čo na vtedajšiu dobu bolo aj vo svetových mierkach absolútne výnimočné. (Raccoon.city)
- Karel Plicka pri filme vždy uvádzal ako spoluautora a spolurežiséra Alexandra Hackenschmieda, ktorého osobne umelecký vklad na strihu tohto diela je nespochybniteľný. Sám Plicka ho označoval za "veľmajstra strihu". (Raccoon.city)
- Verziu filmu s novou nahrávkou hudby vyrobilo Štúdio krátkych filmov s rozpočtom 420.352,- Kčs a premiéra sa konala 20.6.1985 vo Filmovom klube Slovenského filmu na ulici Československej armády č. 6. (Raccoon.city)
- Film bol vyrobený s podporou vtedajšieho prezidenta T. G. Masaryka. (Raccoon.city)
- Autor medzititulkov bol Ján Smrek, známy slovenský básnik. Hudbu realizovalo aj Pěvecké sdružení pražských učitelek. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Natáčanie prebiehalo v lokalitách: Bratislava, Devínsky hrad, Dunaj, Vysoké Tatry, Liptovská Lúžna, Ganič, Iza, Heľpa, Štôla, Jasiňa, Košecké Rovné, Zliechov, Štrba, Telgárt, Polomka, Ábelová, Levoča, Čajkov. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Snímka získala Pohár mesta Benátky za najlepšiu réžiu v kolekcii československých filmov na 2. Biennale Benátky 1934. (Raccoon.city)
- Originálny negatív filmu zhorel v roku 1944 pri požiari filmových ateliérov v Zlíne. Zo zachovanej nekompletnej kópie sa v roku 1945 vyrobili dva double negatívy a až v roku 1983 sa pod gestorstvom režiséra Martina Slivku film nanovo skompletizoval aj s novou nahrávkou pôvodnej hudby. (Raccoon.city)
- 1934 - cena města Benátek kolekci 4 čs. filmů: Extase, Řeka, Zem spieva, Bouře nad Tatrami. (ČSFD)