Môj nepriateľ

Normálne neviem čo si mám myslieť, respektíve napísať. Po skvostnom fantasy ala “Nekonečný príbeh”, sa Petersen pustil do tohto (pre mňa) dejovo podivného sci-fi dramatu, od ktorého od úvodu nemožno očakávať nič tradičné. Neviem ako to vnímali iní “poslucháči”, no vo mne samotný snímok vyvolával otázky, ktoré akoby dokonale odrážali terajšiu dobu. Alebo som zase raz príliš premýšľal keď to nebolo treba. (25.09.2021)

„Ty si tehotný? Ako sa to stalo? Na mňa nepozeraj.“ SPOILERY. Jedno z najúchylnejších sci-fi, aké som kedy videl. Budúcnosť. Ľudstvo bojuje proti jašterím mimozemšťanom. Človek a jašter stroskotajú na nehostinnej planéte. Keď pochopia, že nepriateľstvo nikam nevedie, začnú spolupracovať, bleskovo sa naučiac reč druhého. Aby nebola na planéte (kde údajne pristávajú zlí piráti, ale prvú hodinu ich len počujeme) nuda, dozvieme sa, že mimozemšťania sú hermafroditi t.j. rovnako, ako slimáky, dokážu oplodniť samých seba (!). To sa aj stane (!!). Človek sa oňho začne starať a ak by si navzájom začali po večeroch dávať holandské kormidlo (viď. ZACK A MIRI TOČIA PORNO), vôbec by som sa nečudoval. Mimozemšťan porodí potomka, ale pri pôrode zomiera a o výchovu bleskovo rastúceho jašteríka sa následne stará týpek, ktorý predtým celý svoj život zasvätil zabíjaním jeho potomkov (Quaid neskôr hral v podobne zvláštnom morálnom konflikte - Dračie srdce). Scenár je bizarný, originalitu by ste ale čakali márne – mimozemšťania majú dve ruky a dve nohy, na mimozemskej planéte sa dá normálne dýchať, žijú tam hady a dokonca sneží. Už len si zohnať vianočný stromček a bozkávať sa pod imelom. Okaté štúdiové exteriéry (hoci sú zvláštnym spôsobom pôsobivé) tomu tiež príliš nepomáhajú. A to, čo sa odohráva po Quaidovom oholení, je už len zívajúce divákove dokopanie do vyslobodzujúcich záverečných titulkov. Tento titul nemá v roku 2010 (kedy píšem komentár) šancu osloviť diváka, narodeného po roku 1990. Zaujíma iba nostalgikov, narodených okolo roku 1980, ktorý na ňom vyrastali. Teoreticky. Prakticky som na ňom ale vyrastal aj ja. A už ako decku mi to pripadalo ako blbosť. (27.05.2011)

Strhující drama o vzniku přátelství mezi zastupiteli dvou znepřátelených ras. Jen ten akční konec si mohl Petersen odpustit. V podstatě to je filozofická konverzačka o ryze (mezi)lidských problémech, kde je akce druhořadá. Lokace na opuštěné planetě a konfrontace s mimozemšťanem slouží jen ke zvýraznění odlišnosti dvou bytostí. A ono to tak opravdu skvěle funguje. Dialogy jsou inteligentní a povahy i vývoj postav uvěřitelné. Škoda, že se už dnes takovéhle komorní filmy prakticky netočí. (06.04.2008)

Rád by som vedel viac o pôvodných problémoch, ktoré sprevádzali vznik tohto filmu. Z názoru, ktorý som si urobil po prečítaní "zaujímavostí" a pár viet z googlu mi je však hneď jasné, že to tvorcovia jednoduché nemali. Preto snímam klobúk pred finálnou verziou, pretože napriek nepriazni osudu je tento film naozaj filmom, ktorý si zaslúži uznanie. Napriek tomu, že od jeho vzniku je to takmer 30rokov a ja som ho videl až teraz sa nebojím povedať, že myšlienka filmu je nadovšetko a herecké výkony robia film tým, čím je. Kašlať tam na efekty, primitivizmus niektorých scén a občasný výpadok režisérskeho dohľadu. Ja som si z filmu odniesol dobrý pocit pri srdci a to sa počíta. 80%. (07.10.2013)

První dvě třetiny se poměrně věrně drží předlohy, i když řadu zajímavých dialogů nahradil gigantický mravkolev, a nabízejí i přes poměrně laciné kulisy zajímavou robinzonádu o nenávisti, měnící se v tvrdých podmínkách pusté planety v toleranci a přátelství. Kdyby se film držel předlohy i v závěru, mohlo to být napínavé a o hvězdičku lepší. Nesmyslná změna to však skopla k béčkově laciné trapnosti. (03.06.2011)