Oko

Celý film to směřovalo na tři díky některým hereckým výkonům a určitě nutnosti povznést se nad odlišnou mentalitu filmu a některé scénáristické lapsy. Ovšem hra s kamerou je v tomto filmu natolik sugestivní, že u některých scén je člověk napjatý jak struna a čeká odkud to přijde. Fantasticky hororová je například scéna ve výtahu a to si vystačí bez lekačky. Závěr je jak z jiného filmu a SPOILER celkem mi připomněl ze stejného roku The Mothman Prophecies. Ovšem myslim, že hořící těla lidí, dětí a zvířat za doprovodu romantické klavírní melodie tu čtvrtou hvězdu poskládají. A poslední záběr je vážně hezký.. (04.07.2009)

Motivická zacyklenosť vychádzajúca zo siahodlhých mytologických koreňov. Jian gui nie je vlastne horor, to je len z polovice. Z tej druhej je tradicionalisticky konštruovanou komornou tragédiou dvoch žien, spojených náhodou naprieč časom a priestorom, ktoré čelia nezvratnosti osudu. Je psychologickou drámou o ťažkom návrate do normálneho života (z temnoty do svetla, ale ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma) i spoločenskou alegóriou reprezentujúcou pestrú paletu nepovšimnutých životov, ktoré skončia v zabudnutí a blúdia ako duchovia. Alebo vyčkávajú v aute netušiac, že prišiel ich koniec. Jian gui tiež, i keď nemá hlbšiu myšlienku, ktorá ide za hranicu toho, čo z filmu hneď pochopíme, pracuje vo viacerých plánoch. To môžeme postrehnúť napríklad aj v súvislosti s hrdinkiným liečiacim sa handicapom a s tým súvisiacimi desivými víziami - mimo paralely s vycibrenou audiovizuálnou stránkou, ktorá ponúka hneď niekoľko priam geniálnych scén (pasáž s horu na husle) je to práve zjavovanie duchov. Duchovia sa zjavujú len hrdinke, ak sa pozerá na miesto, kde práve sú. Zároveň ich však vidí len bezprostredne svojimi očami. Lenže vo filme sú dve scény, v ktorých sa duch nachádza kdesi v pozadí, napr. na konci chodby pred bytom, a hrdinka ho vôbec nevidí - my však na chvíľu áno. Dá sa to vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Buď vidíme odraz v zrkadle, a tak môže ducha v skutočnosti vidieť aj hrdinka bez toho, že sa k nemu otočí. To by sedelo aj v súvislosti s neúmerne predĺženou chodbou oproti realite. Alebo, naopak, hrdinka ducha nevidí a natíska sa otázka: implantovali bratia Pangovci ono "oko" aj nám? Tretia možnosť je, že sa prosto jedná o chybu, ktorú si nikto nevšimol - ale to je vysoko nepravdepodobné. Záverom jedna otázka na hodnotiacich - prečo všetci píšete, že je to horor thajský, prípadne japonský, keď je už od pohľadu jasné, že je čínsky, resp. hongkongský? No, neriešim, ale je to vcelku vtipné. Hlavne keď sa tak hlúpo pomýlia inak tak inteligentní užívatelia. Ale to už som mimo tému. 80% (23.10.2014)

Niektoré scény sú poriadne mrazivé (výťah, nemocnica, chlapec na chodbe pred bytom), iné pôsobia nechcene komicky (hlavne akčný záver, ktorý bol predvídateľný a vôbec sa mi k predošlému dianiu nehodil). Vyšetrovanie hlavnej dvojice ma bavilo, ale ich romantická línia nebola dobre vykreslená a bolo cítiť, že je navyše. Dialógy medzi postavami boli miestami naozaj pofidérne a herci nehrali práve prvú triedu. Napriek kritike si ma však Oko získalo skvelou atmosférou a film ma ani na moment nenudil. Slabšie štyri hviezdy, silnejšie tri. 6,5/10 (24.01.2023)

Lepší průměr ! Těšil jsem se, když jsem viděl samé 4s a 5s,ale byl jsem opravdu překvapen, jak nadhodnocený tenhle film JE! Každý říkal, jak je to děsivý, jeden z nejděsivějších hororů vůbec a ono tam byli pouze 4 pokusy za celý film, které by mohli někoho alespoń polekat a to pouze v první půli filmu. Možná jsem na půl mrtvý, protože film jsem sledoval v noci a zlekl se pouze jednou. Nicméně musím říct, že film mě potěšil tím, že film nezakládal na duchovi s dlouhými černými vlasy a také,že vyvrcholení muziky bylo předtím, než něco vyskočilo před Obrazovku! Snaha o Epický Závěr v Hororu ještě k tomu Japonském, mně pobavila.. Každopádně se mi Oko zamlouvá více než Japonská Nenávist!:) (06.02.2013)

U mňa zatiaľ neprekonaný horor. Totálna atmosféra nekončí pri obyčajnom "bu!", ale ešte to "bu!" do diváka riadnu chvíľu hustia. Príbeh je skvelý a mne vôbec nevadilo mierne striedanie žánrov a koniec je priam s ríše snov. Na druhý krát som sa ho nemohol ani dočkať. Za zmienku stoja ešte aj depkoidné úvodné titulky. Tvorcovia sa naozaj vyhrali s každou maličkosťou. BRAVO. (09.06.2005)