Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Prvým záberom filmu je kreslený obrázok železničnej stanice s vlakom, cezeň je veľkými písmenami napísané „letný čas, čas dovoleniek". Následne vidíme tú istú stanicu s tým istým vlakom, ako ožijú, sledujeme odjazd vlaku, vo viacnásobnej expozícii potom jazdu vlaku krajinou... Nejde ani tak o konkrétnu jazdu vlakom s konkrétnymi pasažiermi, ako skôr o základný pohyb, takpovediac všeobecnú trajektóriu smerujúcu von z mesta. Skrz tieto vysoko poetické obrazy sa dostávame na vidiek, kde žena z mesta (tak je postava označená v úvodných titulkoch) zvádza jedného z domácich, ktorý je však ženatý a má malé dieťa. Ba čo viac, žena z mesta ho hucká, aby svoju ženu zabil a odišiel s ňou do mesta. V mužovi, hoci sa spočiatku tejto myšlienke vehementne bráni, sa predsa len usadí vôľa poslúchnuť radu zvodnej ženy. Pri plavbe loďkou sa však jeho manželke podarí utiecť a nasadne do električky smerujúcej do mesta, no muž ju dohoní. Spolu sa tak ocitnú vo veľkom meste a majú celý deň na to, aby si vyjasnili svoj vzťah. (ASFK)

(viac)

Recenzie (124)

Lir 

všetky recenzie používateľa

Takto pôsobivo a dôstojne sa nemý film pomaly lúčil so svojou érou. V najlepšej forme a na vrchole. Akoby chcel povedať: "Aha, čo všetko dokážem... aj bez vášho zvuku". Pravé filmové umenie si vystačí s obrazom, tvrdili mnohí. Veru, niečo na tom bude... Do tohto diela Murnau zakomponoval požehnane pestrú paletu. Nechýba tradičný námet (žena - vamp), veľavravné detaily tváre, hororový nádych (najmä vizuálna predstava vraždy v člne stojí za zmienku), dramaticko-akčné scény (napríklad aj tá, keď sa verný pes vrhá do jazera, aby zachránil svoju pani pred hroziacim nebezpečenstvom, o ktorom ona ešte nemá potuchy), groteska (padajúce ramienko na šatách či opité prasiatko), kontrast mesto - vidiek, ale samozrejme, dominuje romantika... hoci treba uznať, že práve tejto sekvencii by nejaké to skrátenie asi neuškodilo... :) ()

rbr 

všetky recenzie používateľa

F. W. Murnau přijíždí do Ameriky. Fascinující kombo. Murnau byl možná ten nejfajnovější německej expresionistickej rejža. Byl to umělec. Americkej film v půlce dvacítek měl tendenci se zaměřovat na vyprávění a zábavu, míň pak na uměleckou stránku filmu. Americký filmy taky měly tendenci bejt o trochu lepší v technickejch záležitostech (víc peněz na rozhazování a lepší equip). Ale i tak to byl Murnau, kterej ovládal umění pohyb kamery. Potenciál teda neskonalej. A Sunrise impozantně toho potenciálu dosahuje. Žádný ústupky americkejm divákům. Čistej německej expresionismus. 1927 je skutečnej konec němýho filmu. The Jazz Singer byl vydanej ke konci toho samýho roku, a film se tak navždy změnil uvedením zvuku. ()

Reklama

Reklama