Nech je svetlo

Slovenský vidiek nie je tak jednoznačne napojený na militaristickú omladinu, krytú pláštikom nostalgie za farskou republikou, ako naznačuje film. Upozornenie na rozdiely medzi mestom a dedinami, na ktorých má cirkev dodnes veľký vplyv je však potrebné. Spoločenské debaty sa totiž v sk mediálnom priestore točia prevažne len okolo hlavného mesta. Zvyšok krajiny akoby neexistoval. Časť farárov dodnes nosí fotku Jožka Tisa v Biblii. Neonaci spolky - Slovenskí branci, Akčná skupina Vzdor Kysuce či Slovenská pospolitosť, lákajú medovými motúzmi dobrovoľnej pomoci pri ťažkostiach tam, kde štát zlyháva. Helfnú po povodniach, zosuvoch, obdarujú sociálne slabých i chorých, postavia hliadky pred cigánskymi zlodejmi. Film síce hyperbolizuje, ale to je ok. Poukázanie na hroziace nebezpečenstvo sa účinne nedá totiž spraviť realistickým opisom situácie. Príbeh zobrazuje pobožnú rodinu, ktorá sa ocitá v bludnom kruhu potreby vymanenia sa z novodobých móresov naviazaných na ustálené dedinské zvyklostí. Psychicky to devastuje ich deti. Komunita obce, cirkev, ani polícia pri snahe o normálny život však nápomocné nie sú. Ich lídri sú často myšlienkovo naklonení smerom, na ktorý varovne ukazuje film. (07.10.2020)

Přiznám se, že slovenským filmům zrovna moc nedůvěřuji a tak nějak se jim vyhýbám. Občas ale udělám výjimku jako to bylo v tomto případě. Velmi poctivě budovaný příběh. Pomalé tempo vyprávění mi dělalo problém. Vleklo se to a chvilkami to vypadalo, že vůbec nic neděje. Ovšem, zdání klame. Dělo se toho příliš mnoho. příliš závažných věcí. Výborný studijní materiál. To bylo pořádná nálož.Evidentně mají na Slovensku pořádný problém. Je moc dobře, že se taková témata dostavají na plátna kin i do tv. Pan režisér pích do vosího hnízda. Chválím. (09.10.2020)

Milan Ondrík je naozaj dobrý herec, ale mal by zájsť k logopédovi, pretože doteraz sa nenaučil artikulovať a odsýpa slová, ako by to chcel mať čo najskôr za sebou. Alebo nech ho nechajú hovoriť v tej nemčine, tam mu to šlo pomalšie. Príbeh je za mňa dobre zasadený do dedinského, komorného prostredia, kde má ešte stále najväčšie slovo farár. A to ani dnes nie je ďaleko od reality, takže v tomto ohľade je názov filmu mimoriadne trefný. Dejovo ma to zaujalo, len ten koniec mohol byť viac prepracovaný a vyhrotený, pretože týmto záverom vlastne ostal len pri odkaze, pri tom, aby sa divák zamyslel. Lenže dala sa z toho vytĺcť aj poriadna dráma či thriller. (14.10.2020)

Absolutně nejlepší Slovenský film co jsem zatím viděl. Moc se mě líbilo líbilo postupné gradování atmosféry a i to nenápadný zlo, kolikrát schovaný za jeden záběr (např. : policajt řekne synovi ahoj - v kontextu té situace ). Slovensko jak já ho vidím je skvělá země, ale to nahnědlo tam v sobě bohužel má větší než u nás, protože jinak by se čistokrevný nácek Kotleba v životě nemohl dostat do parlamentu a tenhle film tepe do živýho a nešetří Slováky na jejich bolavém místě. Farář pod laskavým a ustaraným výrazem bestie největší. Dusno, hodně velký dusno jde z tohoto v zimě odehrávajícího se příběhu. Já opravdu smekám před Markem Škopem, jaké téma si vzal a jak skvěle ho zpracoval. (07.11.2020)

Veľmi dobrý slovenský film, ktorý dusnom v druhej polovici dáva zabrať protagonistom i divákovi. Páči sa mi ako Marko Škop nám vôbec neukazuje spoločenstvo Obrana, ktoré stojí za príčinou samovraždy jednej z postáv. Je to veľmi dobrý ťah, necháva na divákovi si domyslieť z rozprávaní ako to tam môže vyzerať. Tým, že je implicitný, vytvára postupné budovanie tajomna a tým pádom atmosféry a spôsob akým to poňal sa mi páči. Rejža dáva fokus na rodinu a vzťahy uprostred nej, taktiež v dedine (otec/svokor, kňaz, polícia). Ich stredobodom i stredobodom filmu je famózny Onďo, ktorý potvrdzuje druhým filmom, že mu spolupráca so Škopom veľmi svedčí. Je veľmi presvedčivý a je to jeden z tých výkonov kedy si poviete, že tento herec ťahá celý film. Jasné, že to tak musí byť, veď tento film je koniec koncov o otcovstve. O poznaní toho, že keď otec nie je doma, keď musí živiť rodinu prácou mimo svoj domov, tak nemá ani poňatia akú tmu prežívajú jeho deti a nestačí keď medzi turnusmi prinesie kúsok svetla. A ako človek ľudsky zlyháva, aj v tej dvojtýždňovej výchove medzi turnusmi, nie je to skrátka žiadny superman. Vo filme začuť ozveny Slovenského štátu, ako sme sa v tomto štátnom zriadení mali dobre, z úst starého Pauloviča, ktorému náramne sadla rola zatrpknutého muža, ktorý ženu nikdy nerešpektoval ("Žena je dobrý sluha, ale zlý pán."). Snímka dôsledne spochybňuje kultúru výchovy k násiliu pod rúškom krásnych, morálnych fráz z Biblie. Neváha si rýpnuť aj do parlamentu, mafiánskeho štátu, ktorých nefunkčnosť vytvára podhubie pre polovojenské zoskupenia, ktoré sú magnetom už pre mládež. Lebo keď nie si v partii, tak si niktoš na dedine. Problémom zostáva záver, som rád, že nie je zbúchaný za 5 minút, ale on vôbec nedáva nádej. Až takú ponurosť som nečakal. Film nám akoby ukázal ako to je v jednej oravskej dedine a nič sa s tým nedá robiť... ale ono dá sa. Sčasti mi vadia aj klišé scény, napr. keď to ide dolu vodou, tak žena rozbije vitrínku so zbraňami a začne zúfať, pritom dovtedy vôbec nepôsobila takým dojmom. Občas zafrflala, no vtipne, že jej sa muž menej venuje ako svojim zbraniam. No a osobitnou kapitolou je mumlanie postáv, doprčic, veď to je vec, na ktorú si zvukári musia dať pozor. (01.07.2022)