VOD (1)
Videá (1)
Recenzie (15)
Nezáleží na tom, koľko kulturistov príde, zvíťazí, ohúri...Vždy tu budú len tí, ktorí tu boli pred Arnoldom a tí , ktorí prišli po ňom. Poctivo som cvičil 4-5 rokov, bol som na dvoch súťažiach, ale časom som to zabalil a cvičil už len tak pre kondičku. Došlo mi, že vo svete dopingu to nemá zmysel. Sledoval som dianie okolo Mr. Olympia, ale každým rokom to išlo len dole vodou. Dorian Yates a po ňom Ronnie Coleman, to už boli chlapíci o ktorých dnes Arnold povie: "Kto by chcel takto vyzerať?" Kam sme sa to v kulturistike posunuli? Popularita tohto športu bola v ére Arnolda, Sylvestra Stalloneho alebo Lungrena v 80. - 90. rokoch neuveriteľná. Dnes na pódiach vidíme doslova gorily s neobyčajne nafúknutými bruchami, ktoré Arnold veľmi kritizuje. Kde je tá estetika, symetria a obdiv? Ronnie je prototyp nesympatického kulturistu. Ako človek je fajn, ale prehnal to neskutočne, vybralo si to daň a o tom je tento dokument. Dnes je na nepoznanie, doslova troska. Celý čas som čakal, kedy príde na rad otázka steroidov, no neprišlo nič. Priznal to už nejeden a hádam si Ronnie nemyslí, že sme tak blbí. Arnold a J. Weider sa roky usilovali o to, aby bola kulturistika olympijským športom. A dnes? Zabudnime, nemá to význam...Arnold spopularizoval tento šport tak ako nikto iný, no dnes je obrovským kritikom týchto ozrutných goríl. Tí už s estetikou a obdivom nemajú nič spoločné. Dokument 80%. ()
Ťažko sa mi píše komentár k tomuto dokumentu. Forma je výborná, technicky je dokument spracovaný pútavo. Obsah je tiež zaujímavý, aspoň pre určitú skupinu ľudí. Prečo mám z toho teda zmiešané pocity? Pre mňa je Ronnie Coleman antihrdinom. Zosobňuje to, ako sa to nemá robiť a ako to nemá dopadnúť. Podľa mňa bola ideálna doba v bodybuildingu 70-80. roky. Preto som vysoko hodnotil Pumping Iron a Generation Iron ma naopak veľmi nezaujal. Neskôr v 90. rokoch sa dostáva do popredia objem na úkor symetrie a v konečnom dôsledku aj zdravia. Ale späť ku Ronniemu. Aj keď v podstate nesúhlasím s tým čo robil so svojím telom a ako to dopadlo, zároveň ma to fascinuje. Myslím, že tvorcovia tohto dokumentu majú rovnaký pohľad na vec. Bol som skeptický či sa mi bude páčiť tento dokument a nakoniec som bol z neho nadšený. ()
Ako drvič železa jsem se nemohl na film o Ronniem nepodívat a zároveň monstrum nepolitovat. Ale aspoň to přežil (zatím), na rozdíl od Nassera a několika dalších z jeho éry. Za těch osm Sandowů to totální zkurvení zdraví a života a všechny ty komentáře na internetech ve stylu "true legend; ur my hero bro; goat" od stejně postižených blbů a v budoucnu stejně odepsaných kriplů ale stálo! Iron a ironii stranou - dokument je fajn. ()
Dost lidí tady píše, že se film vyhýbá tématu steroidů.. No, asi proto, že pro borce na tomhle levelu svalové hmoty to není absolutně žádné téma do pranice.. Zde jsou anabolika samozřejmost a borec od borce se liší jen v tom kolik toho o nich ví a jak efektivně je dokáže dávkovat a kombinovat.. Taky je naprostý nesmysl si myslet, že Ronnie Coleman je tím Králem jen díky anabolikům.. Z dokumentu je myslím patrné, že nejlepší z nejlepších se stal hlavně díky povaze zabejčeného bejka a neskutečné vůli, která mu, i dnes, umožňuje fungovat ve zdravotním stavu který by kdekoho jiného upoutal doživotně na lůžko (nebo minimálně křeslo).. Příběh Ronnieho je inspirací a zároveň ponaučením.. Nejde jen o to trénovat (nebo dělat cokoliv) nejtvrději. Důležité je i trénovat chytře.. ()
Vlad Yudin tieto dokumenty s prostredia najväčších miesičov vie. Ronnie a jeho legendárne "Yeah Buddy" a "Light Weight Baby" sú dnes už známe rovnako ako Ronnieho 8 titulov Mr. Olympia. O Colemanovi som vedel dosť, ale už dlhšiu dobu sa oňho nezaujímam a tak mi prišiel ten dokument vhod. Sú tu zmapované jeho začiatky, úspechy aj neúspechy a aj to množstvo operácii, ktoré podstúpil. Ronnie je frajer, ktorý stále cvičí, aj keď sa na ňom podpísali takže váhy a podpísali sa na ňom fakt tvrdo. Aj keď vyzerá fakt masívne a radšej mám éru Arnolda, Ronnie je sympaťák a tento dokument stojí za zhliadnutie. 80% - 4* ()
Reklama