Doktor Spánok

Natočiť pokračovanie Osvietenia sa už od začiatku javilo ako dosť ambiciózny a náročný nápad, predsa len je to kultový film s viacerými prvotriednymi zložkami a prakticky jediný svojho druhu, ale Mike Flanagan je veľmi schopný tvorca a režisér, ktorý sa stále len zlepšuje, čo ukázal už v jeho nedávnom seriály The Haunting, ktorý sa mi veľmi páčil, takže som sa aj napriek slabším trailerom tešil, ale výsledok ma doslova až šokoval. Ale len v pozitívnom zmysle, lebo až takýto úžasný výsledok ma nenapadol ani v tých najoptimistickejších predstavách. Tu ani neviem, kde začať s chválou, ako sa to nesmierne vydarilo. Dĺžka je nielen na pomery žánru riadne nadpriemerná, ale nakoniec to nie je ani najmenší problém, práve naopak, chcel som len viac. Flanagan tu využíva skôr taký moderný seriálový systém, takže ten hlavný dej by sa určite dal vyrozprávať aj za polovicu času, ale načo, keď sa všetko môže pekne pomaly budovať a odhaľovať, dostanem tu niekoľko skvelých postáv na niekoľkých stranách, ktoré majú svoje scény, ktoré ich lepšie vykresľujú a celá tá mytológia je veľmi zaujímavá. V tomto žánri som sa s takto skvelým scenárom, ktorý by ma takto vtiahol a nepustil ešte nestretol. Aj keď to vlastne ani nie je horor. Skôr také inteligentné temné fantasy pre dospelých, ktoré ale skvelo funguje aj v tej dramatickej rovine. A tak mi vôbec neprekážalo, že trvalo možno trištvte hodiny, kým som sa v tom celom zorientoval, film ma vtiahol od prvej minúty a nepustil až do konca. Aj keď tá posledná fáza je predsa len najslabšia. Sama o sebe je výborná a rešpektujem, že to chceli tvorcovia viac previazať s pôvodným Osvietením, ale keď si šli svojou cestou, bavilo ma to viac, predsa len to bolo úplne nepredvídateľné. Ale aj tak je to jeden z tých filmov, akých je veľmi málo, kde sa tvorcovia z každej scény snažia vyťažiť maximum, audiovizuálne, herecky, aj scenáristicky, takže by som nevystrihol ani jednu minútu. A preto som veľmi rád za Director cut, ktorý film síce nijak zvlášť nezlepšuje, ani nezhoršuje, ale dostal som ďalšiu polhodinu s týmito skvelými postavami navyše. Obsadenie a ich postavy, to už nemohlo dopadnúť lepšie, Ewan McGregor snáď ešte nikdy nesklamal a aj tu je výborný, ale Rebecca Ferguson je tu úžasná, v súčasnosti je to asi moja najobľúbenejšia herečka a tu má nesmiernu charizmu, ale strašne sa mi páčila aj mladá Kyliegh Curran, ktorú môžem rovno označiť za najobľúbenejšiu detskú postavu. To jej sebavedomie a skvelý prejav, mimoriadne prekvapenie. A tie jej dva mimotelové strety s Ferguson sú vrcholy filmu. Takže hlavné trio už nemohlo dopadnúť lepšie, ale okrem toho aj Cliff Curtis, ako blízky priateľ hlavného hrdinu je tu mimoriadny sympaťák, poteší postava kamaráta ducha známeho už s Osvietenia a aj záporáci majú ešte charizmatického vranu a novú členku, ktorí tiež svoje scény vedia využiť. Tu sa nedá na nič sťažovať. Režijne a technicky je to čistá dokonalosť, úžasný vizuál, skvelá kompozícia záberov, taký prílet do domu by som mohol pozerať donekonečna, skvostná scéna a aj atmosféra je špičková, len nie úplne v hororovom duchu. Rovnako záporáci nie sú typickí hororoví záporáci, ale majú omnoho viac priestoru a dokážu si získať aj určité sympatie, ako by aj nie, keď majú takú herečku ako spomínaná Ferguson. A ten ich prístup je teda dosť sadistický a to sa mi páčilo a tak aj tie ich pomaly orgie pri zabíjaní majú niečo do seba. A hudba teda tiež vie riadne zapôsobiť, ten tlkot srdca bol skvelý nápad. Takže síce ma asi trochu mrzí to finále, ktoré ma nebavilo až tak moc, ako celý zvyšok filmu predtým, ale rešpektujem takéto ukončenie, aby sa to vrátilo tam, kde to celé začalo, inak je to vlastne dokonalé. Tu ma nenapadá nič, čo by som mohol vytknúť. Ešte si to určite pozriem veľakrát, ale aj tak viem, že som videl nielen rozhodne najlepší film roku, ale aj jeden z mojich najobľúbenejších filmov. 92% (29.01.2020) (menej) (viac)