Do plaviek!

Chvilku trvá, než se film najde, ale stejně tak je to o chlápcích středního věku, kteří se ztratili ve vlastním životě. Všechny postavy ve filmu jsou totiž ohromeni životem, at' už samotou, láskou nebo smutkem a právě díky těmhle depresivním postavám film dojemně namíchal humor a emoce. Moc příjemný film. (10.03.2019)

Mírně úsměvná nenáročná komedie, jejímž hlavním nepřítelem je málo humoru a přehnaná délka. Příběh je taková bazénová variace na Do naha s poselstvím, že sportovní úspěch vyřeší všechny vaše problémy, akorát tedy podstatně hůř napsaná a režírovaná. Úvodní hodinová expozice (než se začne pořádně trénovat) je hrozně úmorná a metafory točící se kolem koleček a čtverců jdou zcela mimo. Efektních závěrečných 15 minut je docela uspokojivým vykoupením za tu bídu předtím, ale zas je divné, že plavci předvádějí choreografii, kterou jste je nikdy předtím neviděli trénovat. (08.07.2018)

Francouzi tohle umí - vykřesat z netradičního prostředí zajímavý nápad a udělat z toho fungující komedii. Le grand bain je přitom po většinu času spíše depresivním příběhem lidí, kterým se v životě nepodařilo dosáhnout svých vytoužených cílů. Přes společný zájem v mužském synchronizovaném plavání však jednotlivé postavy nachází svůj malý kousek štěstí a film díky tomu dostává komediální rovinu, která místy opravdu stojí za to. (31.12.2018)

Sú len tri európske krajiny, na ktorých filmy sa viem obrovsky natešiť a to sú Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Je to absolútne iný pohľad nielen na film ako remeslo, ale predovšetkým na život a aj umenie narácie. Je to spontánnosť a otvorenosť, ale hlavne vnímanie kontrastov, komplikované témy sú vypovedané jednoducho, vonkajšie ide cez vnútorné a podobne. Má význam, že na začiatok píšem podobné "bláboly", pretože potom sú tu tie druhé snímky. Filmy, ktoré majú posolstvo a sú jednoducho príjemné. Sú štandardom pre úsmev a jemné zamyslenie sa nad väzením, ktoré si v živote sami vytvárame. Tieto filmy vnímam ako most a zároveň kompromis medzi "masovejším" divákom a tým festivalovým. Podobné mosty sú veľmi dôležité a preto (príklad) divák, ktorý si pozrie Nymfomanku, nepohrdne Blade Runnerom. V každom prípade Do plaviek je podobným kompromisom. Takým, ktorý v prvej polovici pristupuje k látke príliš opatrne a rôzne životné peripetie jednotlivých postáv sa nemenia ani negradujú. Sme svedkami stagnácie, prebúdzajúceho sa nihilizmu. Ako keby filmárov začal samotný film baviť až postupne. Zrazu úniková cesta postáv začne dávať oveľa hlbší význam a zároveň konečne začnú aj interakcie medzi jednotlivými členmi. Pomalé tempo a dlhšie trvanie vás prinúti pozrieť na hodinky, na druhej strane však vytvorí "domácku" atmosféru, ktorá vytvorí pocit, že tie postavy poznáte už veľmi dlho. Ak by film išiel hlbšie do ich problémov, prípadne sa venoval menej postavám a o to viac, ak by obozretnejšie narábal s humorom a vedel rafinovanejšie prepojiť "nudný" život s práve objaveným, bola by snímka podľa mňa lepšia. Nechcem ju vnímať komplikovanejšou ako je. Koniec koncov, Nedotknuteľní sú stále mojím topom. :) (08.12.2018)

Francúzi to proste vedia. Z nezaujímavého a viac-menej prvoplánového nápadu s mužskými akvabelami spravil Lellouche nenútenú odľahčenú komédiu s pohodovou atmosférou a vcelku sympatickými postavami, ktorým ste reálne fandili. Trošku som bol skeptik, ale nakoniec som celkom spokojný aj napriek zbytočne prepálenej stopáži. Hviezdu navyše dávam hlavne za slušne zrežírované pasáže a záverečnú akvabela scénu. Slabé štyri hviezdy ako vyšité. 70 % (20.07.2020)