Réžia:
Sergej DvorcevojKamera:
Jolanta DylewskaHrajú:
Samal Esljamova, Zhipara Abdilaeva, Sergey Mazur, David Alaverdyan, Andrey Kolyadov, Slava Agashkin, Azamat Satimbaev, Nurzhan Kunnozarova (viac)Obsahy(1)
V dystopickém prostředí opuštěných moskevských ulic za neustávajícího padání sněhu se potácí mladá Kyrgyzka, která je na útěku z porodnice, v níž zanechala své právě narozené dítě. V těžké finanční nouzi a s již neplatnými imigračními dokumenty je připravena vzít jakoukoliv práci, aby si mohla dovolit střechu nad hlavou, zatímco neustále krvácí a trpí silnými poporodními bolestmi. Roztřesená ruční kamera zblízka pronásleduje bídou zlomenou ženu, jež i v tom nejhorším existenčním utrpení nachází víru a lásku ke svému odloučenému dítěti. (MFDF Ji.hlava)
(viac)Videá (1)
Recenzie (12)
Silne naturalistický film, v hlavnej úlohe so zlomenou dievčinou Ajkou, ktorá putuje zimnými moskovskými ulicami. Dynamická kamera umocňuje celú existencionálnu odyseu, ktorou si mladá Kyrgyzka prechádza. Vo svojej podstate pôsobí film určite pozoruhodne a ja ako milovník naturalizmu by som mal byť v podstate nadšený. Lenže ani zďaleka nezdieľam to všeobecné nadšenie ostatných hodnotiteľov tohto filmu. Celé mi to prišlo nanajvýš beznádejné a v danom kontexte aj dosť kruté. A neviem ako vás, ale mňa by skôr zaujímalo, čo danej bezvýslednej Ajkynej situácii predchádzalo. Toto všetko už bol len dôsledok... Určite poľutovaniahodný, ale v podstate zároveň nepochopiteľný. ()
Svým způsobem roztomilý první záběr nepřipraví na to, co bude následovat. Dvorcevoj se ve svém druhém celovečerním snímku vydal cestou raných bratří Dardennů; štve svou kazašskou krasavici ze železa vánicí zaskočenými ulicemi a zatemněnými brlohy posovětské Moskvy, přesvědčivý, soucitný k své hrdince a nelítostný k divákovi. Myslím, že jsem nebyl sám, kdo si po zhlédnutí filmu přál, aby se režisér příště vrátil do asijských stepí. ()
Veľmi ťažká depka z Ruska, ktorej náladu nevylepšuje ani snehová kalamita, kosa zarývajúca sa až do morku kostí a prehliadka najodpornejších zmrdov pod slnkom. Hlavná hrdinka sa ocitne v podstate v bezvýchodiskovej situácii, ktorú by jej nezávidel nikto,; snád' ani bezdomovec na ulici. Nevieme, či si za to mohla sama, alebo nie, ale i napriek svojej bezútešnej situácii bola občas na pár faciek. Pri takomto type filmov som rád a vdačný za všetko, čo mám. 85% ()
V prvom rade je antiutopistický kinematografický šok z ruského prirovnávania sa k USA a západnej Európe, kedy emigranti prichádzajú za lepším životom. Tu, do Ruska. Uff. Kto by tomu uveril. A ešte k tomu emigranti, ktorí zamieňajú teplé Kyrgyzké, alebo Kazašské stepi za studené a zasnežené moskovské podnebie. Už potom je to príbeh o bezhraničnom zúfalstve Ajky, ktorá má v závese kameru, ktorá sa od nej počas celého diania, neoddelí a ponúka strhujúci dej úchvatnej Samal Esljamovej v hlavnej úlohe. Skvelá réžia, námet, dramaturgia , výprava a kamera. To čo môže prežívať divák, až do samého špiku kosti, v reálnom podaní, tohto veľavravného diela, nie je každodenná záležitosť a musí zanechať neskutočný a nezabudnuteľný zážitok, až do úplného famózneho záveru, kedy sa v Ajke prejaví materinsky cit, tak reálne a úchvatne podaný, za tým všetkým čo Samal Esljamová predtým predviedla. Klobúk dolu. ()
Reklama