The Souvenir

Ak niečo s pokojným svedomím môžem nazvať 100% artovým filmom, tak to bude Suvenír Joany Hoggovej. Pretože, na rozdiel od tisícov pokusov sa nepokúša byť umeleckým, on ním je. Od námetu (príbeh mladučkej študentky filmu o nakrúcaní psychologického filmu, preložený jej vlastným komplikovaným milostným príbehom so zamestnancom Ministerstva zahraničných vecí), cez spôsob nakrútenia až po dávkovanie informácií, ktoré zďaleka neodhaľujú všetko. Dielo priam vyzýva diváka, k tomu aby sa zapojil a aktívne si v mysli dotvoril dej, aby si na základe ponúknutých fragmentov sám skonštruoval chýbajúce čiastky. Film sa odohráva v časoch, keď ešte ľudia nepozerali na obrazovky svojich telefónov každých desať sekúnd (lebo mobily neboli), a po pozretí som sa dočítal, že šlo o spomienky režisérky na mladosť. Tak fajn. Na opísanom to nič nemení. Jeden z mála skutočne kvalitných súčasných art filmov. Teším na pokračovanie. (07.07.2021)

Keď si predstavím ten scenár sám o sebe, tak to vyznieva dramatickým potenciálom vcelku nádejne. Avšak to prevedenie bolo na môj vkus príliš "artové" - čudné, mdlé, nevýrazné, ba priam nudné. Od epického vývoja, cez ťažkopádne dialógy, až po malátny vizuál. Takže celkovo sa moja pozornosť unášala skôr k sledovaniu časomiery ako k samotnému filmu. Ale možno sa niekomu bude páčiť. Mne nie, 1* za kostru scenáru. (30.10.2020)

Snaživý a velmi intimní autobiografický portrét ženy, která si není jistá téměř ničím, od svého milence po vlastní filmovou tvorbu. Vstupte pouze pokud přijmete introspektivní dialogy o podstatě filmového umění a skutečnost, že ústřední toxický vztah není nikdy zcela obhájený. Úmyslná fragmentárnost a roztěkanost příběhu má za cíl, aby si divák sám doplnil mezírky, ale nemůžu se ubránit dojmu, že to výslednému celku částečně škodí. Láska k Tonymu se kvůli tomu jeví ještě méně pochopitelně, jako by Joanna Hogg automaticky počítala s tím, že její "zobrazení reality" zkrátka musí být univerzálně přenositelné na všechny, a přitom zapomněla na vlastní slova, že oba hrdinové jsou ve své podstatě absolutní podivíni. I tak - Swinton-Byrne a Burke jsou senzační a konec je nádherným příslibem druhého dílu. (02.11.2021)

Jedna z najsilnejších vecí na tomto filme je jeho epizodickosť. Mladá študentka filmu sa pohybuje medzi mladými intelektuálmi ( čo je pre mňa asi najhoršia možná skupina ľudí vôbec), ktorý kecajú o zmysloch, významoch, veľkom umení a ďalších veciach. V tejto spoločnosti spoznáva Anthonyho, ktorý je namyslený a manipulatívny feťák, ktorý si mladú študentku opantá a nielenže naruší jej spôsob rozmýšľania a rutiny natoľko, že sa rozdvojuje ( medzi tým, čo chce ona a tým, čo chce Anthony, čo je tu krásne ukázané cez zrkadlá a odrazy v nich), ale aj voči divákovi, kedy Anthony ukazuje emočné bahno a povrchnosť na ktorú sa je pozerať skrátka nepríjemné. A vlastne o tom je celý film. Je ťahavý a núti diváka byť pozorný, aby si tie veci, ktoré na obraze nie sú podvedome dopĺňal a tým pádom si vďaka nim utvoril ucelený obraz. Film rozhodne nie je zlý. Podáva presne tie emócie čo má. A či už sa jedná o naivitu, despotickosť, prehnanú starostlivosť, umeleckú nadutosť, je tu všetko znázornené presne a cez fragmenty scén. Spokojný som, hoci si nie som úplne istý, do akej miery to môže uspokojiť priemerného diváka, keďže to má na jeho pozornosť vysoké nároky. A to sa pritom jedná o pomerne jednoduchú premisu. Hogg je každopádne zaujímavá režisérka a dcéra Tildy Swinton Honor, je zase veľký talent. Uvidíme čo druhá časť. Možno potom hodnotenie zmením. (20.12.2022)

(35/2023) / Vcelku chápem, že veľa ľuďom sa film zdá prázdny a úmorný. Ono totižto vyžaduje aktívny vstup od diváka. Ja som sa od začiatku cítil pohltený a emócie síce nie prvoplánové, sú tam a sú naozaj silné. Toxický vzťah, coming of age, životné smerovanie. Silné témy. Ja som maximálne ukojený, emočne aj filmovo. (9/10) (10.05.2023)