Historické dátumy

1. Nový svet (1492) 2. Ukrižovanie Krista (33?) 3. Hirošima (1945) 4. Čierna smrť (od 1347) 5. Pán Angkoru (1431) 6.Začiatok moslimských dejín (622) 7. Prísaha v "míčovně" (1789) 8. Prepustenie Mandelu na slobodu (1990) 9. Výbuch Pompeí (79) 10. Smrť Alexandra Veľkého (323 pnl) Inak ale kusé, faktografické, divácky málo pútavé. A minimálne polovica udalostí ani nepatrí do top 10 udalostí, ktoré zmenili svet. (28.03.2020)

Dozvedeli sme sa, že Kristus sa s veľkou pravdepodobnosťou narodil 3. apríla roku 33. Alternatívy ako 27 a 34 padli a medzi dvomi možnosťami 30 a 33 prichádza vhodnejšia druhá voľba. Bol by to z toho kalendárneho hľadiska priam dokonalý dokument, keby sa povenovali aj dátumu narodenia, lebo potom to nesedí. Ak žil 33 rokov, tak potom sa narodil v roku 0? Ale vtedy nebolo sčítanie ľudu. Táto téma mala byť určite rovnako tak rozobraná dopodrobna. Inak je zaujímavé sa dozvedieť, že raz sa počítal "náš letopočet" od narodenia a inokedy od smrti Krista a tým pádom v podstate za iných okolností stále žijeme 20. storočie... (26.11.2021)

Tak ten islam je vyspelý. Letopočet sa im začína útekom duševne chorého človeka z miesta na miesto a ešte majú k tomu lunárny kalendár, takže nič nesedí. Ešte, že sa zakonzervovali v stredoveku a oblečenie, rovnako ako aj zmýšľanie, majú také isté ako pred 1400 rokmi. (27.11.2021)

Takmer žiadny dátum z tej doby nepoznáme presne na deň, ale smrť Alexandra bola takým dejinným predelom, že tu to máme zaznamenané dokonale. Mysleli si, že bol prevtelený Achilles či Herkules. A predsa skončil ako obyčajný smrteľník. Ako kedysi spievali Noga so Skrúcaným: "Alkohol ho premohol..." A to len v 33 rokoch, to musel byť silný nektár... (26.11.2021)

Veľmi slabé tri hviezdy, a to len vďaka vylepšenému záveru o Novom Svete, ale toto, čo nám tu Boucheron predložil sa rovná dnešnej propagande. Povedať že vyháňanie Židov v marci 1492 v Španielsku je dôležitejšia kapitola dejín ako objavenie Ameriky... Tak to by si aj Zuckerberg pretrel handrou uši, či dobre počuje. (03.12.2021)

Zatiaľ najlepšia časť Historických dátumov, ale od koho by sme začiatok Francúzskej revolúcie očakávali lepšie a podrobnejšie vysvetlený, ako od Francúza. Skvelá pripomienka, že 14. júl každý rok oslavovaný je len dátumom lúzy, politicky sa revolúcia začala už 20. júna vystúpením Tretieho stavu. Zaujímavé pikošky pripomínajúce, prečo sa revolúcia volá vlastne revolúcia. A poukázanie na to, že aj také veľké udalosti majú za sebou neskoršou cenzúru. A tak sa nám niektoré obrazy nedomaľovali alebo z nich vypadli dôležité osobnosti. Prečo? Pretože sa v politickom vývoji stali neskôr nepohodlné. Takže to nerobil len neskôr Stalin, ale už francúzski revolucionári sa navzájom retušovali, aby si dejiny prispôsobili. (04.12.2021)

Určite najhoršia časť celej série. Nejde mi ani tak o Mandelu, kto ho chce glorifikovať nech sa páči. A samozrejme, že apartheid bolo svinstvo, ale robiť z Juhoafrickej republiky celosvetový vzor, to mi už zaváňa nejakou posadnutosťou všetkým, čo je nebiele. Jeden francúzsky historik tu s plnou vážnosťou a zamlženými okuliarmi tvrdí, že skutočná demokracia nezačala v Starovekom Grécku, ani v USA, ani vo Francúzsku po revolúcii 1789, ale je to práve Južná Afrika, pretože dokázala zrovnoprávniť čiernych, ženy, menšiny, neviem či aj pavúky a mandelinky nespomínal. To vážne dokázal toto povedať v roku 2018? Juhoafrická republika je dnes široko ďaleko najkriminálnejšia krajina na svete, konkurovať jej ako tak ešte dokážu kartely v Mexiku, ale ani tie nestíhajú. 5 najnebezpečnejších miest z 10 na tejto planéte sa nachádza práve v JAR. A nehovoriac o tom, že sa odvracajú oči od toho, ako sú bieli farmári vyháňaní a lynčovaní na svojich statkoch práve tými, čo kedysi boli utláčaní. Takže takto si pán historik predstavuje vrchol demokracie? Vládu imbecilov s palicami v rukách, ktorá dokáže len kradnúť a zabíjať? (08.12.2021)

Neviem, prečo sa dokument volá jedné dňa, keď my presne vieme konkrétny dátum, stalo sa to 24. augusta roku 79. Napriek tomu prináša historik Boucheron zaujímavosti. Prvé odkrývanie miesta, ktoré fascinuje, ale dýcha z neho smrť, sa začalo až v roku 1748. Dovtedy mesto ležalo popolom, doslova popolom, pod nánosom prachu i času. To, že ho dnes považujeme za vzor rímskeho mesta, nie je celkom korektné. Obývané bolo totiž Samnitmi s úplne iným jazykom, ale boli romanizovaní. Je tiež zaujímavé, že väčšina odkrytých malieb a nápisov sa týka volieb - v Pompejách sa teda v čase výbuchu konala predvolebná kampaň. Moja pikoška, na ktorú sa v dokumente nenašiel priestor: Práve v Pompehách bolo odhalených mnoho sexuálnych fresiek a dnes už vieme, že cena za sexuálny akt začínala na sume 2 asy, čo je zhruba cena jedného bochníka chleba. To sa zdá na prvý pohľad málo, avšak bežná prostitútka si za deň zarobila na mnoho a mnoho bochníkov a obyčajne zarábala viac ako bežný robotník či dokonca legionár... (26.11.2021)

Mor. Teda skutočná pandémia, o pôvode ktorej sme nevedeli dlhé stáročia. Dnes už vieme o blche a krysách asi všetko. Moja pikoška pochádza z morovej epidémie v Londýne 17. storočia: Keď v roku 1665 vypukol v Londýne mor, odporúčali sa všelijaké zúfalé praktiky. Pretože sa tradovalo, že mor sa šíri výparmi, prišli doktori so zaujímavým názorom. V zmysle metódy „klin sa klinom vybíja“ odporúčali ako prevenciu dýchať rôzne terapeutické arómy. Jednou z nich bolo napríklad fajčenie tabaku. Vtedy bol zaznamenaný zaujímavý prípad istého študenta na Eton College, ktorého tam jedno ráno do krvi zbili len preto, že odmietal fajčiť. Je to veľmi zriedkavý, ak nie vôbec jediný prípad, kedy bol študent potrestaný za to, že v škole nefajčil. Medzi lekárskymi odporúčaniami sa objavil ale aj čudesnejší nápad. Podľa lekárov bolo v prevencii proti moru tiež dobré uskladniť si v pohári svoj únik črevných plynov, jednoducho povedané - prdy. Keď sa v susedstve objavil mor, obyvatelia mali siahnuť po týchto vetroch a čo najviac si z nich pobafkať. Je dosť možné, že v tých časoch prudko stúpla konzumácia strukovín, avšak procedúra sa nakoniec ukázala ako neúčinná. Mor vyhubil štvrtinu mesta. (30.11.2021)

Prvá časť zo série, ktorá mi prichádza zbytočná a v rámci svetových dejín žiaľ zanedbatelná, hoci zachovaná pamiatka je najväčším chrámovým komplexom na svete. Ale predsa len ak v dokumente nevieme ani kedy sa čo stalo, nie sú zachované záznamy, dosť veľa len tipujeme, tak potom to európskeho diváka tak to trochu odradí, najmä ak ide o dejiny v Kambodži. V tejto časti bolo najčastejšie slovo "nevieme" a mnoho otáznikov. Žiaľ bez odpovedí. (01.12.2021)