Réžia:
Woody AllenScenár:
Woody AllenKamera:
Gordon WillisHudba:
Dick HymanHrajú:
Woody Allen, Mia Farrow, Gale Hansen, Michael Jeter, John Rothman, Deborah Rush, Garrett M. Brown, Peter McRobbie, Kim Johnston Ulrich, Max Amann (a.z.) (viac)Obsahy(1)
Hlavným hrdinom vtipnej filmovej mystifikácie Woodyho Allena je istý Leonad Zelig, ktorého príbeh údajne v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia vzrušoval celé USA. Jeho túžba zaradiť sa do spoločnosti sa totiž prejavovala neobyčajnou schopnosťou prispôsobiť sa. Zo Zeliga sa stal chameleón, ktorý dokázal celkom potlačiť svoju identitu a vziať na seba podobu iných ľudí. Allen vo svojom mystifikátorskom počine tancuje s fiktívnymi i skutočnými archívnymi zábermi a fiktívnymi výpoveďami psychiatrov, filozofov a dobových osobností. Zároveň vidíme Zeliga po ich boku, ako sa stáva svedkom veľkých historických udalostí... (STV)
(viac)Recenzie (209)
Ďalší podarený experiment od Allena a perfektné mierne mimožánrovo (ne)zaraditeľné dielko. Fiktívny, humorne ladený kvázi-dokument pôsobí tak reálne, spolu so spôsobom prerozprávania, autentickej kamery a pútavosti je tak zaujímavý, že po skončení som mal pocit, že to všetko sa kedysi ozaj udialo. Film si aj napriek nadľahčenosti drží svoju vážnosť a to ma trošku zarazilo. Svojim bláznivým nápadom sa toho po stránke zábavy dalo zúročiť viac. Otázkou je, či by film zaujal rovnako ako je to teraz. 85%. ()
"Starší bratr mě bil. Sestra bila bratra. Otec bil sestru, bratra i mě. Matka bila otce. Sousedi bili celou naši rodinu." Dvanáct let před Forrestem Gumpem natočil Woody Allen mnohem chytřejší film o outsiderovi, jehož vyděděnost a potřeba se kamkoli zařadit ho vede až k setkávání s různými prominenty a v tomto případě i k fyziologickým metamorfózám. Film má tak jako už Seber prachy a zmiz charakter dokumentu, ale hlavně je to ďábelská mystifikace. O lidském chameleonovi tady smrtelně vážně rozprávějí i různé autority americké literatury v čele se Susan Sontagovou. ;-) 80% ()
Přímo ďábelsky zábavný a zároveň inteligentní film, který jsem si právě zamiloval, to je Zelig. Do detailu vybroušená mystifikace a parodie plná ohromných nápadů a nezapomenutelných scén. Jsem nadšený, bídná nálada je pro dnešek ta tam a Forresta Gumpa už asi nikdy nemusím vidět. Zkrátka další pětihvězda pro Woodyho Allena. "Dva fanatičtí idiotští američtí blbové a zločinní sviňáci zkazili našemu Vůdci skvělý vtip..." ()
Naprosto ultimatni "dokument", na Allena hodne netradicni film a se skvelym napadem na cloveka, co prijima podobu sveho okoli. Vetsinu casu to skutecne vypada jak starej dokument, typicka stara hudba, dobovy zabery, do nekterejch sikovne vmontovanej Allen a do toho sem tam soucasne rozhovory s pametnikama. Ale nechybi ani skvele vtipny dialogy. Navic Allen ve vsemoznejch prevlecich vypada fakt uzasne a film ma jen kratickejch 75 minut, takze neustale je co sledovat, Allen stale pridava dalsi a dalsi fajnovy napady a je to proste parada. ()
Zaujimavy fiktivny dokument o cloveku, ktory zo strachu neustale menil svoju osobnost ako chameleon. Ocenujem hlavne technicku stranku, ktora bola bezchybna, ale vadil mi neustaly skratkovity styl akym to bolo podane. Film neobsahuje ani poriadne epizodky, ale iba novinove utrzky o tom, co vsetko Zelig zazil. Mal som pocit ako keby som sledoval nekonecny trailer na nejaky zaujimavy film, takze na mna po emocionalnej stranke film vôbec nepôsobil a po chvíli mi bolo uplne jedno, co bude dalej nasledovat. 6/10. ()
Galéria (21)
Fotka © Orion Pictures Corporation
Zaujímavosti (13)
- Dům na konci filmu je úplně stejný, jaký byl použitý už ve filmu Sex noci svatojánské (1982). (don corleone)
- Aby byl maximálně zachovaný duch doby, používal Allen při natáčení techniku (objektivy, kamery a zvukové propriety) z 20. let. Stejně tak laboratoř, která pak vyvolávala negativy, povolala na tuto práci své bývalé zaměstnance z důchodu. (don corleone)
- V roce 2007 objevila italská psycholožka nezvyklou formu poškození mozku, který má stejný dopad na své oběti, podobně jako ve filmu (kromě psychologické proměny). Objevitelka Giovannina Conchiglia a její kolegové se rozhodli tento syndrom pojmenovat "Zelig-like Syndrom" podle filmu. (don corleone)
Reklama