Drvivý dopad

Důvod, proč spousta lidí nad tímhle filmem ohrnula nos, je poměrně prostý - vznikl totiž paralelně s Armagedonem, a tak masové publikum čekalo (nevím proč, ale prostě čekalo) něco podobného - že partička amerických kovbojů nasedne na raketu a pojede nakopat tomu teroristickému asteroidu prdel. Mimi Leder však neměla v úmyslu natočit další pestrobarevnou kulisu pro konzumaci popkornu, ale chtěla se na problém ohrožení Země z vesmíru podívat trochu seriózněji. A povedlo se jí to téměř dokonale. Film má velice realistickou atmosféru a alespoň trochu přemýšlivý divák určitě ocení umně spletené předivo politických intrik a houstnoucí atmosféry, alespoň po první třičvrtěhodinu. Lederová je však evidentně méně zdatná, pokud jde o zvládání katastrofického, neřkuli postkatastrofického žánru. Že Drtivý dopad není plný akce na počátku a uprostřed, to je v pořádku a celkovému vyznění a myšlence to jen prospívá. Ale že plyne v podobně poklidném tempu i tehdy, kdy by se už konečně mělo začít něco dít, to je poměrně vážný nedostatek. Přesto čtyři hvězdičky za myšlenku, snahu a odvahu. (05.11.2004)

Tak tímhle stylem určitě ne ! Lederová chtěla evidentně rozplakat celou Ameriku bez ohledu na následky. Tak trapný scénář bych očekával u seriálu Tak jde čas, ale katastrofický film? Nechutné postavy (snad jen Morgan Freeman v roli prezidenta je spolehlivý) dokreslují scénáristickou impotenci. Michael Bay si může gratulovat, jeho Armageddon má bezesporu lepší scénář. I přes dobré triky nemůžu dát víc kvůli filmu jako celek. (26.07.2005)

A opäť tu máme jednu veľkú filmovú vykrádačku. Opäť tu máme katastrofický film ktorý vyznie skôr smiešne. Jednak to má na svedomí absolútne neschopná režisérka ktorá nevie, čo chce celým filmom povedať. Či chce vykradnúť celý Armageddon s jeho kompletným konceptom, či chce z filmu romantický príbeh mladej lásky na pozadí príchodu konca sveta alebo citový návrat rozhádanej dcéry ku otcovi. Ani v jednej z tejto dejovej línii si nieje Mimi Lederová absolútne istá. Vznikol z toho absolútne nevyrovnaný dej s až hanebnými odklonmi od hlavného deja. Pri takejto slabej réžii a strihu nemá absolútne šancu vyniknúť ani hviezdne obsadenie, ktoré sa do snímku podarilo dotiahnuť. Jediné čo si divák bude z celého filmu pamätať budú príhovory Morgana alias prezidenta. No skôr sa budú parodovať, ako brať seriózne. Pred časom som videl silu dopadu. Ten môžem odporučiť viac, lebo sa na nič nehrá a to sľubuje väčšiu zábavu. (06.06.2011)

Vela ľudí si tu robí srandu s Drvivým odpadom, ale ja si tiež myslím, že ďaleko nie sú. Bavil ma príbeh, ale nebavili ma postavy v príbehu. Akcia na meteorite a na zemi nezaujímavá. Nečakal som, že to bude druhý Armagedon, ale aby sa tu furt len lúčili a zmierovali zo smrťou, to ma teda nebaví pozerať. Pri tom to nebol ani moc veľký problém zachrániť sa ako som videl, Frodo vybehol na kopček a hotovo. Nebyť skvelej Hornerovej hudby išiel by som ešte nižšie. Obľúbený soundtrack: Wedding. 50% - 2* (14.07.2016)

„Veriť v niečo. Dúfať v niečo. A pre túto vieru žiť.“ Spoilery. Toto je vážne dobrý film. Niektoré veci sú divné (rôzne krkolomné časové veľké skoky), iné zásadné veci nevidíme (pokus o zničenie s pomocou amerických a ruských rakiet), ale pravdupovediac čím častejšie Drvivý dopad vidím, tým mi pripadá vyzretejší. Na jar 1998 bol vnímaný ako udalosť, keďže sa jednalo o jeden z prvých filmov nového Spielbergovho (a Geffenovho a Katzenbergerovho) štúdia DreamWorks. Kasting bol v rámci možností nabúchaný, režírovala solídna Mimi Leder (rok dozadu pre DreamWorks natočila podobne "civilného" Peacemakera s Clooneym a Kidman, ktorým štúdio debutovalo na trhu), pekný 75-miliónový rozpočet, prorocký scenár (afroamerický prezident USA) a povesť realistickejšieho "klonu" tohoročného Armageddonu od Baya. Moje primitívne Ja dáva 4* práve Armageddonu, ale ono je vlastne blbosť tie dva filmy porovnávať, sú veľmi odlišné. Dokonca by som povedal, že kým v Armageddone to ku koncu búcha (všetko) už vyložene  neznesiteľne, Drvivý dopad na to ide skrz postavy, vzťahy a psychológiu, čo starne pomalšie, než CGI a nekonečné akčné sekvencie. Ono je to vlastne veľmi ponurý a tragický film. Áno, mnohé postavy sú prekvapivo nesympatické (cez mŕtvoly idúca reportérka, pomerne nadutý astronaut-dôchodca, americký prezident znechutene vstávajúci od kamery vo chvíli, keď sucho oznámi, že pokus o likvidáciu nevyšiel), ale mne sa to paradoxne práveže páčilo, pripadalo mi to realistické. Nakoniec je to ale žiaľ "len" čosi podobné, ako Peacemaker: vidno na tom investované peniaze a herci sú fajn, ale zároveň je to zvláštna natočená polonuda. Publikum ale bolo prekvapivo nadšené, obdarilo snímku parádnou celosvetovou tržbou 349 miliónov (pri rozpočte, ktorý sa podarilo udržať v rozumnej výške 75 miliónov). (03.01.2009)