Most cez rieku Kwai

» Žeby kolaboroval s nepriateľom ? « 『 Áno, je to pravda, ale činil tak neumýselne, že si to nakoniec ani poriadne neuvedomoval, a keď už predsa oči dokorán otvoril, bolo takmer neskoro 』Psychologická vojna medzi japonským a britským plukovníkom. Kto z koho ? Saito versus Nicholson. _MIESTO = Zajatecký tábor. Úloha = Postaviť strategický most. ĎALEJ = Máme tu i jeden odvážny útek, keď sa sem znovu tento utečenec Shears vracia, aby pripravil trhaviny na odpálenie, vyhodenie mostu do povetria ! _ A renomovaný anglický režisér David Lean o tom nakrúca majstrovský - Veľkofilm, ktorý odštartuje sériu s týmito zložitými, výpravnými, monumentálnymi, filmovými MEGA- dielami, ktoré sa už navždy zapíšu do dejín kinematografie. V tých najznámejších TROCH si vždy zahral excelentný, chameleónsky herec ALEC GUINNESS, ktorý sa najprv s veľkou bravúrou prevtelil do svojej extrémne tvrdohlavej postavy jedného z plukovníkov, keď mu k tomu jeho japonský kolega Sessue Hajakawa zručne sekundoval, a tak obidvaja vytvárajú naprosto strhujúcu, pohlcujúcu štúdiu uvažovania, t.j. myslenia na opačných stranách barikády. Filmové obsadenie je skvostné, úplne najväčšiou hviezdou je istotne Bill Holden, ktorý inkasuje kolosálny honorár, ale asi bol toho hoden, pretože má priezvisko, ktoré v Hollywoode veľa znamená. Vynikajúci bol už v mojom najobľúbenejšom skvoste - Sunset Boulevard, a tu to len podtrhuje, že má výsostný talent zaujať publikum, aj keď nepredvádza typické oscarové herectvo, ako Alec. Ba ani Jack Hawkins nebol žiadny filmový zelenáč, bažant, ktorý by sa vedľa týchto MEGA STARS niekde strácal, na to koľko málo miesta tu má, dokáže taktiež strhávať pozornosť pre svoj daný charakterný potenciál. „Najsilnejšou zbraňou” režiséra je bezpochyby práca d.p. Fascinuje ma, ako nikdy predtým. To jednoducho treba raz vidieť, ako o tom sto krát počuť. Milujem KAMERU v jeho snímkoch. Nemenej dôležité artikle sú : hudba, strih, výprava, ktoré skátka perfektne zapadajú do konceptu, ktorým sa vytvára taká filmová udalosť, ktorú si najlepšie vychutnáte iba na čo najväčších plátnach kín. Scenár Mikea Wilsona a Carla Foremana je síce trošku zjednodušený, upravený, prispôsobený, lebo trochu pochybujem, že by si Briti až takto dovoľovali, ale priama logika tu jestvuje, prečo je tomu tak ? Ale ako vravím, v Mekke Filmu si všetko urobia aj tak podľa seba, aby to zachutilo. Z ôsmych nominácii na cenu Akadémie, film nakoniec premenil 7, keď len Saito vyšiel naprázdno, a pritom bol naprosto presvedčivý ! Most cez rieku Kwai, je moja srdcová záležitosť, ktorú som si už na celý môj život obľúbil, a tak sa k nej budem už asi navždy vracať... (02.02.2019)

Bravo, Bravo a ještě jednou Bravo. A přídavek - Bravo. Most přes řeku Kwai, Příliš vzdálený most, Apokalypsa - tak staré válečné filmy a zároveň jedny z nejlepších, jaké kdy byly natočeny. Neuvěřitelně chytlavá hvízdací melodie. Souboj ohodlání a neústupnosti proti aroganci a lhostejnosti. Naposledy - Bravo. (11.01.2006)

2. svetová vojna, tentoraz západnou a omnoho veľkofilmovejšou optikou. Legendárny a mnohokrát citovaný epos aj napriek svojej nadmernej dĺžke nikdy nenudí a je pripomienkou, prečo vznikli širokouhlé plátna. Okrem veľkého príbehu sa však môže spoľahnúť aj na skvelú prácu s postavami, v podaní legendárnych hercov. (07.12.2017)

Nemám rád velkofilmy... nevím proč, snad jsou na mně moc dlouhé (jistě, jsou výjimky, např. Titanik nebo Pán prstenů), prostě mi nějak nesedí. Nesedl mi ani Lawrence z Arábie od stejného režiséra jako Kwai. Takže proč pět hvězdiček? Kvůli dvěm věcem: již zmíněná psychologická válka mezi japonským a britským velícím důstojníkem... a tragicky absurdní závěr... (30.11.2005)

Majstrovská veľkohubosť. V slovách, činoch. A vo filme Davida Leana. Oslavujúcom - čo vlastne? Vodcovský princíp, disciplínu, podriadenosť rozkazom vojenského velenia. Pešiaci sú len výkonnými štatistami, domorodci len rovnako pricmrndávajúcimi kuliami (= nekvalifikovanými ázijskými nosičmi). Aby sa na nich dalo pozerať, dosadili do ich úloh miestne krásky. Psychologická vojna? Tak maximálne vojna dvoch tupo zelených mozgov. Jeden z veliteľov neznáša flákanie sa podriadených väzňov, ich vedomú sabotáž a uchovanie si formy v zajatí maximálne možným zvoľnením výkonu. Veď vedia, že ich spolubojovníci donedávna v podmienkach trestaneckej kolónie kapali ani muchy. Hoci o tom dobre vie, neváha ich zapriahnuť do práce aby odstránil lenivosť aj drobné naschvály, za čo dosiahne zvýšenie prídelov jedla. Hlavne, že zničením časti džungle vystavajú nepriateľovi dokonalé dielo. Musia to dokázať! Pre veliteľa, big bossa. Japonský veliteľ pôsobí ako samoľúby, despotický chmuľo, no aj keď má veliace tromfy v rukách, predsa ustúpi. Nie je nakoniec múdrejší ako ten prvý v zmysle starého známeho "múdrejší ustúpi"? Veľký rozdiel však medzi nimi nie je. No a tretí je rebel. Zdrhne, aby následne sklopil uši a pokoril sa rozkazu, vracajúceho ho späť do pekla. Herecké majstrovstvo a príťažlivé prírodné scenérie nedokážu spoľahlivo zakryť pachuť spomenutých výhrad, natiahnutých do dĺžky zodpovedajúcej megalomanským veliacim ambíciám ústrednej dvojice. To, čo autori chceli sa podarilo, no žeby som bol z toho odvalený, to teda nie. (02.05.2013)