Komédia / Hudobný
Rakúsko / Nemecká ríša / Československo,
1934, 86 min
Obsahy(1)
Negativ NFA nearchivuje, ale berlínský Bundesarchiv - Filmarchiv ano. (oficiálny text distribútora)
Zaujímavosti (4)
František Kreuzmann st.
- Spoločne s Libušou Freslovou, Otomarom Korbelářom, Medou Valentovou a Františkom Smolíkom naspieval v roku 1932 piesne z operety Oskara Nedbala "Poľská krv", ktoré vyšli na dvoch gramofónových platniach značky Ultraphon. Opereta bola tiež viackrát sfilmovaná. Prvýkrát roku 1934 režisérom Karlom Lamačom, a to hneď v českej i nemeckej verzii, v oboch prípadoch s Anny Ondrákovou v hlavnej úlohe. Roku 1966 vznikla západonemecká verzia Wolfganga Liebeneinera a roku 1978 ešte jedna česká, ktorú režíroval František Filip. (Šuplík)
Polská krev (1934)
- Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Po úspechu filmu Hudba sŕdc dostal som ďalšiu ponuku - hrať vo sfilmovanej operete Oskara Nedbala Poľská krv úlohu Bola Barańského a to popri Anny Ondrákovej, ktorá hrala Helenu-Marynu v českej i nemeckej verzii. Starého Zarembu, Heleninho otca, hral v českej verzii Theodor Pištěk, Popiela Ludvík Veverka z Vinohradského divadla. S Alenou Frimlovou som sa už bol stretol v Hudbe sŕdc, kde hrala moju žiarlivú milenku, a teraz opäť žiarlivú Vandu. Frimlová nerobila v civilných šatách dojem filmovej hviezdy, skôr domácej panej zo statočnej pražskej meštianskej rodiny. Pritom bola na divadelnej scéne obdivovanou herečkou ženských vampov. V nemeckej verzii Poľskej krvi hral aj populárny rakúsky herec Hans Moser. Nebol pôvodom Viedenčan, lež Francúz, vlastným menom Jean Juliet. Otec, kamenár, sa nasťahoval do Viedne, kde syn vystupoval v kabaretoch najprv ako huslista, zborový spevák a nakoniec ako populárny herec v operetách a filmoch. Aktívny bol až do smrti. Zomrel 19. 6. 1964. Filmovanie Poľskej krvi bolo pre mňa opäť krokom nečakaným a veľmi vážnym aj preto, že som hral s Anny Ondrákovou, ktorá vtedy nesporne patrila medzi prvotriedne filmové hviezdy. Svojej roly sa ujala veľmi rozhodne a Helena jej vyšla presvedčivo práve tak ako Maryna. Pokiaľ išlo o mňa, bola ku mne vždy čo najsrdečnejšia, nikdy mi nedala pocítiť, že je viac ako ja - začiatočník. Naopak! Nevynechala ani jednu príležitosť a scénu, aby si ju nevypočula až do konca, aby nepochválila a neľutovala, že jej skromný hlások nevynikne popri mojom, ktorý som musel podľa pokynov režiséra Lamača práve pri duete s ňou krotiť. Zoznámila ma aj so svojím manželom Maxom Schmelingom, ale k intermezzu žiarlivosti, ktoré opisuje Janko Blaho vo svojich spomienkach 'Zo skalického rínku' - nikdy nedošlo." (Šuplík)
Mamzelle Nitouche (1931)
- Trojice adaptací klasických operet produkce Ondra-Lamač: Mam'zelle Nitouche (1931), Die Fledermaus (1931) a Polenblut (1934). (NinadeL)