Dersu Uzala

Úvod a téza: Film s veľkým srdcom. Kurosawov apolitický výlet do Sovietskeho zväzu je míľnikom a filmom v mnohom odlišným od väčšiny jeho tvorby, najmä jeho najznámejších diel. Obsahová stránka: Je to silný príbeh muža, lovca, ktorý zahŕňa neznámych pútnikov hrejivým darom nezištného priateľstva, sprevádza ich na ceste sibírskou tajgou a malebnými zákutiami zeme snehu a ľadu. Dej je po prológu rozprávaný v retrospektíve a zároveň je rozprávačom postava Kapitána Arsenieva, čo je pre Kurosawu veľmi netypické spolu s relatívne jednotným dejiskom uprostred sibírskych lesov a jednou ústrednou postavou v zovretí komornej fabule, rozdelenej do dvoch kapitol, zaznamenávajúcich prvé a druhé stretnutie lovca a kapitána. Dersu Uzala je výrazná postava, ktorej hrdinstvo a krása duše vyplýva z jej činov (prvok pre Kurosawove filmy typický) a správania sa, čím nastavuje režisér novú tvár, a to priezračný, ale rafinovaný a nenásilný sentiment, ktorému podľahne hádam každý. Až pri tomto filme si uvedomujem, aký je Kurosawa zemitý režisér; čo preňho krajina a pôda znamená. Tu hrá zásadnú rolu, keďže sa film takmer kompletne odohráva v prírode, ale nie je jediným živlom, ktorý je pre dej príznačný; Dersu Uzala v jednej časti filmu v dialógu personifikuje živly a prírodné sily (a nielen to, všetko živé vlastne nazýva "ľuďmi", a má to svoj význam), akými sú voda, oheň a vietor. Tie sa do príbehu zapájajú ako závan smrti, obchádzajúci a niekoľko krát ohrozujúci skupinu putujúcu divočinou. Ešte zaujímavejšie je však predstavenie smrti v podobe amby, tigra, ktorý je poslom ducha lesa a ktorého zabitie stihne krutý trest; mytológia národu Goldov je vyobrazená veľmi pútavo a skutočne, uveriteľne. V záverečnej časti druhej kapitoly sa potom stretávame s motívom zlomeného starého muža, ktorý prešiel veľkou duševnou premenou, prehráva boj s prírodou a zničený odchádza do civilizácie, ktorej nerozumie. Rozuzlenie je tragickým vyvrcholením, ku ktorému jednoducho muselo neodvratne dôjsť, a je jedným z najsilnejších momentov celého filmu. Formálna stránka: Montáž a jej použitie (vrátane častého detailu) je kurosawovské, kamera tak úplne nie - na jednu stranu tu vidíme rovnako nádherné panoramatické zábery, s akými sa uňho často stretávame, na stranu druhú je hravejšia a po výtvarnej stránke živšia než u japonských filmov, čo platí aj o hercoch a výprave; predsa len je ruská nátura iného charakteru a vyžaduje nový prístup. Tempo je na prvý pohľad podobne pomalé, ale v skutočnosti nezrovnateľne dynamickejšie a dej obsahuje mnoho fantasticky zrežírovaných napínavých scén. Kurosawa taktiež dokazuje, že vie stvoriť rovnako atmosférické sekvencie za využitia výbornej hudby, ako aj úplne bez nej. Dialógy sú výborné a skvele sa dopĺňajú s rozprávačskými opismi prírody a udalostí, ktoré sú azda najlepšou nedejovou časťou filmu. Chváliť takmer dokonale napísané a zahrané postavy Dersu Uzalu (Maksim Munzuk) a Kapitána Arsenieva (Jurij Solomin) snáď ani nie je potrebné. Epilóg: Po prvej polhodinke som si vravel, že sledujem "len" ďalšiu absolútne excelentnú filmárčinu. Po dobehnutí záverečných titulkov, ktoré som sledoval ako prikovaný pretrváva pocit, že som práve videl nedoceniteľné nadčasové dielo; Kurosawov najlepší film. A možno nielen to. Apendix: Dersu Uzala, môj hrdina. (22.04.2014) (menej) (viac)