Réžia:
Jiří KrejčíkKamera:
Jaroslav TuzarHudba:
Zdeněk LiškaHrajú:
František Smolík, Jana Brejchová, Ivan Mistrík, Jan Šmíd, Alexandr Postler st., Petr Kostka, Radovan Lukavský, Václav Lohniský, Marie Lukášová (viac)Obsahy(1)
Film nakrútený podľa skutočných udalostí. V dobe protektorátu a heydrichiády sú za nevinný žartík a kvôli zlomyseľnému udaniu popravení traja študenti maturitného ročníka. Starý profesor latinčiny prejaví verejne nesúhlas s týmto neľudským činom a musí tiež niesť následky. Dej filmu sleduje, ako sa so surovou skutočnosťou politického teroru vyrovnávajú spolužiaci odsúdených a formujú si morálny pohľad na svet, v ranom veku sú nútení zaujímať etické stanoviská a podľa nich často i nebezpečne konať. Vďaka skvelo vystavanému príbehu a hereckým výkonom je film dodnes jedným z najpopulárnejších českých titulov vyrovnávajúcich sa s nacizmom. (STV)
(viac)Videá (2)
Recenzie (756)
Vyšší princip je jeden z těch filmů, které se nebojím prohlásit za dokonalé. Asi šichni, kdo na něm pracovali, od režiséra až po herce ve vedlejších rolí odvedli velice kvalitní práci. Například Václav Lohinský ztvárnil učitele němčiny naprosto geniálně. Ale bezchybí jsou i všichni studenti a František Smolík asi leckomu připomene hodné a zásadové, i když ne příliš autoritaivní kantory a porfesory každému divákovi. Na tomto snímku nejvíce oceňuji, jak se režisérovi daří vytvářet intenzivní pocit tísně a bezmoci. Nemalou zásluhu nese podle mého i Zdeněk Liška, podle mého největší osobnost české filmové hudby. I díky jeho hudbě je tak film napínavý, až do samého závěru. ()
Československé Paths of glory dopadli podobne, ako tie Kubrickove. Ale pochybujem, že ich scenár ten československý nejako ovplyvnil. Krejčírovi sa podarilo vo svojom filme predstaviť nacistickú okupáciu ako peklo, a to bez rozbombardovaných exteriérov mestských ulíc. Skoro tento film pôsobí ako dystopické sci-fi z budúcnosti typu 1984, bohužiaľ iba reálne zobrazil našu realitu. Z technického hľadiska (ktoré tu nie je až také dôležité, že, ide predsa o posolstvo) sa dá skritizovať dĺžka, občas sa film predsa len trochu tiahne. Emócie mu ale nechýbajú. No a na záver iba toľko, že podobné veci v menšom rozsahu sa diali aj v komunizme, lenže my o tomto období točíme radšej komédie. Ale to je zase iba moje, neviem už koľké, hádzanie hrachu o stenu. ()
I z hlediska nižšího principu mravního (na ten vyšší nemám) je tento snímek skutečně mimořádně působivý. Jenže pro mne vražda zůstane vraždou, ať je spáchána třeba na tyranu a jediné poučení vidím v tom, že by mladí lidé měli lépe vážit své kroky, když kolem nich pochodují těžké kanady. Takže já sice rozumím uznalému nadšení diváctva, ale z mého pohledu se jedná o snímek tak vážnovážný, že ho již nikdy nechci vidět znovu. A to pro film není ta nejlepší vizitka. ()
V dobe temna a všeobecného teroru neexistuje žiadne právo, žiadna spravodlivosť, je však dôležité si v srdci uchovať aspoň ten vyšší princip mravní, aby sme ešte zostali ľuďmi. Slová nestačia na túto filmovú nádheru, to treba vidieť. Videné počas Challenge Tour 2015: 30 dní so svetovou kinematografiou. ()
„Ak si sužovaný nepriateľskou mocou neustúp. Chráň si miesto dané ti prírodou. Pýtaš sa ktoré to je? Predsa miesto muža.“ , čítal kolegom v zborovni pán profesor prezývaný Vyšší princíp. Učil študenov, že práve morálka je najdôležitejším merítkom našej hodnoty. Život počas druhej svetovej vojny však žmýkal z ľudí všetko do poslednej kvapky. Dobré i zlé. Skutočný príbeh o študentoch, ktorých charaktery nestihol preveriť čas, ale hlavne o odvahe i strachu tých okolo, je výborne natočeným snímkom, ktorý sa vyhol nadbytočnému pátosu a nič nevnucuje..iba sprevádza. ()
Galéria (44)
Fotka © Filmové studio Barrandov
Zaujímavosti (19)
- Ve scéně před Janiným (Jana Brejchová) domem má německý voják útočnou pušku Sturmgewehr 44, ta však byla do výzbroje německé armády zavedena až roku 1943. Voják dohlížející na dodržování zákazu vycházení bezprostředně po atentátu na říšského protektora Reinharda Heydricha tak 27. května 1942 nemohl disponovat podobnou zbraní. (Dekovnik)
- V poslední scéně, kde profesor Málek (František Smolík) pronese větu: „Vražda na tyranovi není zločinem,“ pustili při natáčení československou hymnu „Kde domov můj“, aby herci-studenti měli slzy v očích, což se povedlo napoprvé. (kosticka7)
Reklama