Škaredí, špinaví a zlí

Cinema Italiano mam hodne rad, a tentokrat vo filme ide o zivot lumpenproletaritu v rimskych uliciach. Lumpenproletariat je vykresleny zaujimavo, mlatia sa medzi sebou o prachy, zaujima ich trava a sex /hetero len uznavam, mimoheteracke aktivity mam v prdeli/. Dejovu liniu to vlastne nema, akurat som sa dozvedel, ze v tomto filme neplati klasicke "chudoba cti netrati" a film nema lahkost a nadhlad takeho Emira Kusturicu. 50 % (01.12.2015)

Chudoba a bieda autenticky. Neviem ako to Ettore Scola urobil. Celok pôsobí ako autentická sonda do cigánskej osade v dedine Žehra, kde už niekoľká generácia nepracuje a nemá si ani ako osvojiť pracovné, sociálne a hygienické návyky. Akurát, že tu sa nejedná o Cigánov, ale o schudobnených Talianov. Jediní, kto sa dokáže vymaniť z bahna absolútnej chudoby sú úžerníci v podobe dvoch starých tetiek z filmu. Dokážu zohnať čokoľvek. Zvyšok živorí na sociálnych dávkach, rodinných prídavkoch a dôchodkoch. Rozdelenie dôchodku starých a polomŕtvych prebieha spôsobom ukázaným vo filme. Rovnako aj sexuálne správanie a snaha vytĺcť z druhého, čo sa len dá, zodpovedá správaniu sa finančne lepšie postavených, len je ukázaná priamočiarejšie a divokejšie. To je spôsobené životom pokope, ku ktorému núti nízky príjmový štandard. Celý film sníma masku z hesla "Chudoba cti netratí." Ak nie sú prachy ostáva nechránený sex. Výsledkom sú desiatky bosých detí, pobiehajúce medzi plechovými chatrčami cez deň a sledujúce neustále sexuálne pokusy starších druhov a družiek z osady. Aby si ich o pár rokov mohli zopakovať s kýmkoľvek povoľným. Hľadanie a stráženie uškudlených prachov prekračuje všetky medze násilia k veciam aj ľuďom. Jediné pozitívne, čo ostáva, je držanie rodiny pohromade v jednom dome a dokonca i pribratie ďalšej manželky. No aj tento sociálny experiment raz končí apokalypsou a následným speňažením nešťastia. Vlastne áno - Chudoba cti netratí, pretože ju väčšinou už ani nemá. Poznámka: Svojho času bol film v tlači kritizovaný ako propagácia krajnej pravice. Dôvodom bolo poukázanie na nelichotivý stav chudobných a z tohto možné tendencie zlikvidovať túto vrstvu aj násilne. Scolovi však skôr išlo o neľútostnú, grotesknú úprimnosť pri opísaní tejto vrstvy, pretože len na základe poznania bez premazania ružovými farbičkami sa dá stavať aj na nejakej reálnej pomoci biednym. (24.11.2015)

Neskutečně nepříjemný film. Uřvaná italská komedie ve stylu (pozdějšího) Kusturici, ovšem bez jeho lehkosti a nadhledu. Všechny postavy jsou ze všeho nejvíc protivné, nenašel jsem na žádné z nich onu rovinu zmíněnou v anotaci: "...jsou nám i trochu sympatičtí." Ani trochu! Konec mi přinesl velikou úlevu a bylo mi celkem jedno, jak to skončí. (03.02.2013)

Uječená špína. Hrozný film, může za to hodně český nový dabing v čele s Dalimilem Klapkou. Ale asi ani v italštině by to nebyla kdoví jaká paráda. Filmy z italského prostředí chudých, reflektující těžkou dobu, mám moc rád. Příkladem budiž STŘECHA z padesátých let. Tohle bylo ale jen o prznění vzdálených členů rodiny starým dědkem, sprostých nadávkách a kadibudce na dvorku. A otylé ženy tu jsou bohužel přes míru. (03.05.2023)

Famózně natočená špína s nehercemi, plus až abnormálně jedinečně hrající Nino Manfredi v hlavní roli. S nějakým Kurva hoši, atd nesrovnávat, tenhle film ne jen baví ale chce i něco říct! Scola řeší život lidí na samém spodku společnosti, jak změní lidi prostředí ve kterém jsou, že i oni mají city, atd. Netočí se podobný film poprvé v Itálii, ale on nešel vážným tónem na věc jako jiní režiséři. Pomáhal mu Sergio Citti, kdo velmi dobře zná to prostředí. Podobnou pomoc dal i Pasolinimu. A jinak v Cannes dostal ocenění pro nejlepší zahraniční film. 5/5 (17.06.2014)