Povraz

Provaz považuji za jeden z nejlepších filmů Alfreda Hitchcocka. Ten dokázal konverzační hru odehrávající se v jediné místnosti natočit svižně a na dobu svého vzniku i velice progresivně. Největší zásluhu na tomto má velice vydařená kamera, protože některé záběry a švenky považuji s ohledem na dobu vzniku za geniální. Dobrému dojmu pomáhá i velice charismatické herectví Jamese Stewarta. (23.05.2011)

Spoilery! Chcete-li sejmout nějakou podřadnou bytost, jejíž existence vás už nějakou dobu sere, tak si prosím zkuste zvolit vhodného komplice. Duševně labilní debil by vám celé vaše vražedné umělecké dílo mohl snadno zhatit. Bohužel nesmírně dlouho trvalo, než se snímek dostal do patřičných nervy drásajících obrátek. Všechno je skvěle zahrané a na svoji dobu snímek působí až nezvykle moderně. Co je to ovšem platné, když je přesycený nezvyklým množstvím vaty a do pořádné filmové teploty se dostane až v posledních 30 minutých, které nemají nejmenší chybu. Lepší tři kousky. (18.07.2018)

Na začiatku som svedkom ako dvaja kamaráti - práve uškrtili svojho spolužiaka z Gymnázia, ktorého s chuťou položia do truhly, aby ako nebožtík, si užil ešte jednu párty, ktorá sa bude konať v tomto byte, v ktorom Brandon a Phillip spáchali dokonalý zločin, pokiaľ nepríde pozvaný, bývalý učiteľ - Rupert Cadell, ktorý nemá dobrý pocit z tohoto podivného večierku s jedným „švédskym stolom” , na ktorom sa podávajú chuťovky, kde pod ním alebo v ňom leží mŕtvy spoločník David. Na párty je pozvaných niekoľko ľudí, aj samotný Davidov fotrík, či jeho aktuálna frajerka, ale pre neho už nie je dostupná... Hitchcock si s bravúrou vystačí s dianím jedného newyorského bytu so šikovným strihom, pri ktorom má človek reálny dojem, že dianie sa deje práve - teraz, t. j - strih je vyriešený tak, aby nebol vidieť, čo ho predurčuje k intenzívnejšiemu prežitku, lebo zábery sú dlhé, nie je možné sa schovať do kúta... No - oni pozvali jediného človeka, ktorý de facto príde na ich úmysel, pritom popri - indíciam, ktoré sa za večer preberú, sú dôkazom intelektu uvažujúceho človeka, ktorý ich kedysi vzdelával... A ostatní ani náznak. Výborné výkony - „zabijakov” , kde Phil je - extrémne labilný a Brandon je - extrémne chladný, a Rupert je dotieravý, ako poručík Columbo, ktorý im nedá dýchať, a ja som ani nedýchal takmer 1. hodinu - 20. minút zo snímku inšpirovanom skutočnou udalosťou, kde som nepotreboval opulentnú výpravu, mne stačil jeden bytík, ktorý ponúka dvoch hostiteľov so zmyslom pre extrémne čierny humor, a to som ani nevidel cameo - majstra, ktorý zaznamenáva prvú spoluprácu s Jimmym Stewartom. (25.07.2014)

Hitchockovo divadlo smrti je lákadlom pudovej obsesie a magického žriedla krvavých predstáv. Divadelná hra Rope (alebo aj Rope's End) Patricka Hamiltona z roku 1929, ktorej býva prisudzovaný žáner thriller, stála na rovnakom princípe - javisková opona padla až v samom závere. Vo filme sa musel Hitchcock podriadiť technickým podmienkam a natočil ho ako zdanlivo celistvý neprerušovaný záber (David Bordwell si určite nenechal ujsť možnosť upozorniť na to, že ním v skutočnosti nie je). Jednota deja, miesta a času je dodržiavaná s rovnakou pedantnosťou, ako na divadelných doskách. Leitmotívom je pokus o dokonalú vraždu, ktorý je taktiež experimentom, vykonaným postavami z akademického prostredia. Príbeh obsahuje viacero chýb, no je zaujímavé naň hľadieť v porovnaní s detektívnymi príbehmi z pera sira Arthura Conana Doylea. Akt vraždy je sprevádzaný až okultnou posadnutosťou predstavami umeleckého činu, inzerovaného Brandonom, ktorý v mnohom pripomína Sherlocka Holmesa. Je inteligentný, má asociálne sklony, vášeň pre praktické aplikovanie teoretických problémov a sofistikovanosť v ich prevedení. Sám seba považuje za čosi viac, nadčloveka, no ako každý, i on má svoje chyby. Profesor Rupert Cadell zdieľa titul s Moriartym, Holmesovým nemesis a je tiež človekom, ktorý sa drží v úzadí a na scénu vstupuje až neskôr; predovšetkým je však inšpirátorom zločinu, ktorého vplyv pohltil jeho vykonávateľov. Philip je naopak tou rozbuškou, ktorá v Hitchcockových filmoch vybuchuje pri zrážke racionálneho a iracionálneho konania postáv a bortí rafinované plány uhladených antagonistov. Film pôsobí na diváka podvratne až perverzne centralizovaním na sledovanie udalostí z pohľadu antihrdinov, pričom prvý záber z "miesta činu" zobrazuje samotnú vraždu, a ich úvahami nad zločinom. Ešte experimentálnejšie sa javí film z toho dôvodu, že je prvým Hichckockovým farebným zárezom a prakticky bez nondiegetickej hudby. 90% (17.12.2014)

Nie nadarmo sa hovorí, že tento film bol v rámci Hitchcockovej tvorby dosť podcenený, no časom sa z neho zaslúžene stal podobný hit a klasiky ako napríklad Psycho. Aj keď zatiaľ len málo filmov z tvorby majstra napätia vo mne vyvolali päťhviezdičkové dojmy, a tento k nim bohužiaľ nepatrí, tak sa jedná o napriemerný thriller, v ktorom režisér na maximum využíva minimalistický priestor dvoch izieb, každý kus nábytku mal v deji svoje miesto, minimum hercov dokázalo uhrať skvelú, nezabudnuteľnú partičku a spleť dialógov tak, aby divák mal bez prestávky nad čím rozmýšľať. Neprestajne budované napätie, skvelo dotvorená atmosféra a psychológia postáv však nestačili na to, aby som v závere filmu onemel a nevedel sa postaviť zo stoličky. Napriek tomu sa jedná o nadpriemer a najmä so silnými odkazdmi aj na dnešnú dobu. 85%. (24.07.2013)