Padlí andělé

Je to dosť dobrá kriminálne ladená umelecká romantická dráma od Wong Kar-Waia. Má veľmi dobrý príbeh tvoriaci dve línie odohrávajúce sa v tej istej oblasti, prvá o prvotriednom nájomnom zabijakovi, ktorý prijíma zákazky od svojej manažérky a síce sa ani moc nepoznajú, napriek tomu o ňom ona sníva, ale on jej city neopätuje a tak ho zradí a druhá o nemom mladíkovi, ktorý žije so svojim otcom a živí sa pouličným predávaním tovaru. Raz narazí na sympatickú ženu, ktorú opustil priateľ, s čím sa nevie zmieriť, ale aj tak vytvoria pár, pričom on sa do nej zamiluje, no mladík si predsa len uvedomuje, že ona stále miluje svojho bývalého. So spracovaním som dosť spokojný, síce o nejakom plnohodnotnom deji sa tu až tak moc hovoriť nedá, ale s tým tu nemám ani najmenší problém, keďže toto prevedenie sa skutočne vydarilo. Všetky zásadnejšie postavy mi sadli, rovnako aj vzťahy medzi nimi, pričom ma zaujalo, že dialógov sa tu vlastne ani moc nevedie, skôr je tu plno vnútorných monológov, čo tomu dodáva zaujímavý náboj. No najväčšiu pozornosť si aj tak získa zaujímavé vizuálne prevedenie a tá perfektná atmosféra, či už nočného Hong Kongu plného neónov, ale miestami pôsobí aj tak zaujímavo psychadelicky a kvôli mnohým pohľadom zblízka až tak intímne. Síce druhá polovica mi už prišla trochu slabšia, než tá prvá, za čo môže hlavne ten vzťah s otcom, ktorý mi k tým ostatným výraznejším prvkom moc nesedel, ale ani ten nie je zlý a tak sa mi to po celý čas dosť páčilo. Inak akcia a romantika tu očakávane nie sú v klasickom štýle, ale sú prispôsobené a tak mi vyhovovali aj takto. Herecké obsadenie sa mi páči, Leon Lai ako zabijak, k tomu zábavný Takeshi Kaneshiro v úlohe nemého mladíka, Charlie Yeung ma nesklamala ani v tejto hysterickej úlohe a ešte pár zaujímavých vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú skvelé, perfektná vizuálna stránka, pri ktorej mi ani vôbec nevadilo, že sa dej odohráva prevažne v menej atraktívnych interiéroch, vynikajúca atmosféra, Wong Kar-Wai to zvláda prvotriedne. A k tomu ešte tá zaujímavo zvolená hudba. Predchádzajúci Chungking Express mi sadol ešte o trochu viac, ale ani Fallen angels ma rozhodne nesklamal a to ani po viacerých pozretiach. 78% (05.07.2014)

Ten film mě do sebe v první polovině dokonale vtáhnul, zaujal svým obrazem, ale i postavami - a jakmile jsem byl teda v něm, jako by Wong nevěděl, co teda se mnou. Jako by vtáhnout mě bylo to jediné, o co mu šlo. Jenže stačí to i na těch 100 minut? Něčemu od něj už ty čtyři hvězdy dát musím, tak třeba tomuhle, ale nemůžu se zbavit dojmu, že Wong moc vsází na sílu své estetiky. (05.07.2017)

On a Ona riešia dilemu svojho partnerstva. Nič zvláštne pre trojročný vzťah. Keby to partnerstvo nebolo obchodné a On nebol nájomný vrah a Ona jeho sprostredkovateľka pre zákazníkov. On chce skončiť, Ona ho nešťastne miluje a chce od neho splnenie poslednej láskavosti. On je zamestnanec bufetu, známeho z Chungking Express, ktorý po zjedení ananásu po záruke úplne onemel. Ona je sklamaná lebo jej ušiel milenec s jej spolubývajúcou a nevie naňho zabudnúť. Popisovať filmy režiséra Wong Kar-Waia je veľmi zložité, pretože v nich príbeh hrá absolútne nepodstatnú rolu. Dôležité sú len a len postavy a ich vzájomné vzťahy, ich momentálne psychické stavy sprostredkúvané ich monológmi, ktoré film posúvajú . Čo na Padlých anjeloch diváka ihneď zaujme (alebo čo mu ich okamžite zhnusí) je totálne psychedelický vizuál. Tento film totiž vôbec nevyzerá ako štandardne natočená dráma, a to vrátane ázijskej produkcie. Nečakajte klasickú dramatickú štruktúru, film pôsobí chaoticky a nekoherentne. Vyzerá ako sled nafilmovaných narkomanských halucinácií, avšak majstrovsky a hyperesteticky natočených. I masaker niekoľkých ľudí sa totiž dá natočiť esteticky. A nočný Hong Kong plávajúci v mori neónu je vďačnou kulisou pre toto avantgardné ale silno artové divadlo. Práve zdanlivo náhodne radené scény a scéničky z tohto filmu umožnia divákovi dostať sa pod kožu každej postavy a prežívať jej psychický stav, pohnútky a pochopiť jej konanie. A práve to umožní divákovi záverečnú katarziu, akú vie poskytnúť len veľmi málo filmov. Kto nevyroní slzu pri záverečnej prestrelke a poslednej „Only you“ motorkovej scéne, musí mať EQ ležiaceho kameňa.10/10 Ja nerozhodujem o tom, kto kedy a kde zomrie. Na to som lenivý, preto to mám zariadené inak. O tom rozhodujú iní. Preto mám partnera. (21.05.2006)

Skoro až bladerunnerovská atmosféra neónovéhoho nočného Tokya, prudko krájatelná, so sugestívnou, detajlnou kamerou na pozadí trochu uletených príbehov. Keby sa Wong venoval len killerovi a nezasieral sa tým kryplom (nechápem), mal by film oveľa väčšiu súdržnosť. Takto sa zbytočne rozpadáva a divák nudiac sa čaká, kedyže sa vrátime k pôvodnému tématu. Chápem to tak, že ako bolo v úvode filmu zanznačené: "každý potrebuje svojho partnera", teda rozohratá patria medzi "tým, ktorý koná" a "tou, ktorá rozhoduje", mala byť jednoznačný ústredný motív. Miesto toho je zbytočne kúskovaný príbehovo bezvýznamnými epizódkami vedľajších postáv a ich emociálnymi stavmi. (12.03.2006)

Počas života som videl viacero vynikajúcich japonských filmov, aj niekoľko kórejských, ale ani jeden Honkongský. Ani tento nebol výnimkou. V bdelých chvíľkach ma na ňom zaujala iba nápaditá práca kamery. Do filmu je vložené množstvo snových pasáží, z ktorých som zhliadol asi polovicu, pretože zvyšok mi prekryli vlastné snové pasáže. Film na mňa pôsobil ako účinné hypnotikum, ktoré predčí aj osvedčené zahraničné preparáty s vysokým doplatkom. Keďže od filmu očakávam iný účinok, považujem tento film za zlý a zbytočný, čomu zodpovedá aj moje hodnotenie. (21.07.2011)