Volyň

Ide o dve a pol hodiny trvajúcu historickú vojnovú drámu nakrútenú v roku 2016, teda ešte pred ruskou špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine. Človeku sa až prieči pri takomto filme, z ktorého priam hmatateľne tryská zlo, napísať, že je vynikajúci.  Ale je! Film autenticky ukazuje, čo sa vo volyňskej oblasti v priebehu takmer desiatich rokov dialo. Aké zlo tu páchali striedavo Poliaci, Rusi, Nemci aj Ukrajinci. Najmä však banderovci, ktorých fašistický pozdrav Sláva Ukrajine - gerojam sláva vo filme odznieva pred aj po každom neľudskom masakre, ktorý so zvráteným gustom spôsobovali nevinnému obyvateľstvu.   Dej filmu zachádza až do takých absurdností, že hlavná hrdinka – Poľka Zosia sa v istom období obáva svojich vlastných a záchranu hľadá u nemeckých nacistov. ... Inokedy po skončení filmu nemám problém si po chvíli začať čítať knižku, či niekedy aj pustiť si ďalší film.  Tentoraz to nešlo.  Odobral som sa do postele a ešte dlho sa vo tme prevaľoval.  Myslím si, že tento film by si mal pustiť každý žltomodrý vlajočkár, aby sa dozvedel, kto boli banderovci, dnes takí glorifikovaní na Ukrajine a tolerovaní a oceňovaní samotným Volodymyrom Z. (23.02.2024)

Film sa zameral na udalosť, ktorá do dejín vošla pod názvom Volyňský masaker, ktorému sa média, ale ani učebnice dejepisu nezvyknú často venovať. Námet a historická osveta je preto pre diváka na nezaplatenie, keďže tieto obete sa nedajú pripisovať ani sovietskej ani nemeckej armáde, ktoré v tom období územie kontrolovali resp. nim prechádzali. Film ako taký je však priemerný, ale vierohodný a šokuje hlavne stupňovaním sa násilia na zmiešanom území medzi obyvateľmi poľskej a ukrajinskej národnosti. Trenice medzi slovanskými národmi a boj Ukrajiny za samostatnosť sa prejaví v silných nepokojoch, násilnostiach a masakroch na civilnom obyvateľstve. Pre fanúšikov vojnových filmov a filmov s historickým odkazom je povinnosť si film pozrieť. (04.05.2024)