MartyFeldman

Ide o dve a pol hodiny trvajúcu historickú vojnovú drámu nakrútenú v roku 2016, teda ešte pred ruskou špeciálnou vojenskou operáciou na Ukrajine. Človeku sa až prieči pri takomto filme, z ktorého priam hmatateľne tryská zlo, napísať, že je vynikajúci.  Ale je! Film autenticky ukazuje, čo sa vo volyňskej oblasti v priebehu takmer desiatich rokov dialo. Aké zlo tu páchali striedavo Poliaci, Rusi, Nemci aj Ukrajinci. Najmä však banderovci, ktorých fašistický pozdrav Sláva Ukrajine - gerojam sláva vo filme odznieva pred aj po každom neľudskom masakre, ktorý so zvráteným gustom spôsobovali nevinnému obyvateľstvu.   Dej filmu zachádza až do takých absurdností, že hlavná hrdinka – Poľka Zosia sa v istom období obáva svojich vlastných a záchranu hľadá u nemeckých nacistov. ... Inokedy po skončení filmu nemám problém si po chvíli začať čítať knižku, či niekedy aj pustiť si ďalší film.  Tentoraz to nešlo.  Odobral som sa do postele a ešte dlho sa vo tme prevaľoval.  Myslím si, že tento film by si mal pustiť každý žltomodrý vlajočkár, aby sa dozvedel, kto boli banderovci, dnes takí glorifikovaní na Ukrajine a tolerovaní a oceňovaní samotným Volodymyrom Z.

Snaha zobraziť Slovákov ako národ ožranov a vypatlancov. A zatiaľ vypatlanci a možno aj ožrani (to neviem) sú autori. Neuveriteľná úbohosť a hanba. Pri tých dvoch, či troch dieloch, ktoré som zo štúdijných dôvodov pozrel, som sa hanbil za nich.

Škoda, že film je čiernobiely. Ak by bol farebný, tak by som mohol pochváliť aspoň islandskú prírodu. Severský pokus šmrncnutý Fellinim.  Tiahlo sa to a nedávalo veľmi podnety na zamyslenie. Nie všetko, čo sa vydáva za umenie, ním aj musí byť.

Taká pohodovka, možno trochu až ženský film, ale nie veľmi-))). Vcelku humorné, ideálny film do dnešných čias, keď sa každý háda s každým, každý nenávidí každého... akurát ten koniec trochu prepískli - bol príliš dlhý a príliš sentimentálny.

To mala byť komédia? Kedy? V ktorom momente sa to udialo? Toporný dej, predvídateľný, bez akéhokoľvek momentu prekvapenia, bez vtipu. Jediný zmysel filmu je možno v tom, že sa môže premietať školákom na základných školách, aby si urobili akú-takú predstavu o časoch minulých. Čiže to beriem ako film z kategórie osvetových. Hoci opäť sa do jedného príbehu a do pár postáv nakoncentrovalo všetko možné, čo v reálnom živote málokto prežíval tak koncentrovane. Život za komunizmu bol predsa len trochu voľnejší - či s tým súhlasíte alebo nie.

Kto len trochu tuší niečo o lanách a horolezectve musel prevracať oči v stĺp nad tými nezmyslami. Ale inak to celkom pekne odsýpalo, zábery z výšky boli uveriteľné a dych berúce. Zápletka trochu predvídateľná. Koniec taký nejaký na rýchlo zbúchaný.

Propagandistický brak. Žasnem, že Vetchý a Geislerová prijali na tom účasť. Alebo ani nežasnem, dalo sa od nich čakať iné?

Dobrý film, v ktorom hlavným hercom je islandská príroda. Na skutočne minimalistickej ploche sú vykreslené a dostatočne charakterizované postavy, ktoré žijú svoje bežné príbehy. Je až neuveriteľné, že aký malý priestor postačuje na také vykreslenie postáv, že človeku pripadajú dôverne známe a vie sa vžiť do ich osudov a trápení.  Hudba veľmi vhodne, až excelentne dokresľuje filmovú atmosféru odľahlej islandskej dediny , kde všetci majú k sebe ďaleko a zároveň blízko.

Životný príbeh dvoch kamarátov podaný na pomerne rozsiahlej ploche s krásnymi zábermi prírody. Dej plynie pokojne, až tak, že na niekoho by mohol pôsobiť nudne. Kľúčové životné zvraty sú naoko podané viac-menej akoby sa udiali len tak mimochodom. Žiadne akčné zvraty. Len pokorné zmierenie sa so životom a jeho zákrutami.

Anotácia film uvádza ako komédiu. Nie som si istý, či je to komédia, hoci pár vtipných miest sa predsa len vyskytlo. I keď ľudia v kine sa viackrát smiali na miestach, kde som ja nič vtipné nevidel. Tak neviem, či je chyba vo mne alebo v tých ľuďoch. Skôr ako komédia je to dráma. A mierne absurdná, i keď scenárista Erlend Loe, s ktorým bol po skončení filmu rozhovor tvrdil, že viaceré veci sú vo filme skutočne autentické – napr. okolnosť, ako sa osamelý hrdina zoznámil s Vietnamkou a ako neskôr vysvitlo, že išlo o omyl v agentúre. Tento príbeh je podľa Erlenda skutočný, akurát nešlo o Vietnamku ale o Thajku. Celkovo je film príjemný, dojímavý, absurdný, pritom uveriteľný.