Re: Zero kara hadžimeru isekai seikacu

“You don’t get it, A million sorry’s is not equal to one thank you.” Po mojej najnovšej srdcovke, Sword Art Online, som dal šancu ďalšiemu, príbuzne veľmi blízkemu anime skvostu zo žánru isekai, a tým je Re:Zero kara hajimeru isekai seikatsu, čo je tak trochu zvláštny prípad prenesenia hrdinu do fantasy prostredia a to hneď z niekoľkých kruciálnych dôvodov. Aj keď toto anime spĺňa väčšinu atribútov moderných isekaiov, tak predsa len sa nedá o ňom hovoriť ako o stereotype, či dokonca o exemplárnom príklade. Tá skutočná krása Re:ゼロ tkvie práve v tom, ako sofistikovane prekrúca zažité trópy, klišé a pravidlá isekai žánru, a nielen to, ale i fantasy žánru vo všeobecnosti. Re:Zero sa v ledačom vymyká bežným štandardom a búra zaužívané konvencie. V jednoduchosti by sa síce dalo tvrdiť, že Re:Zero obsahuje základné proporcie, ktoré definujú žáner isekai ako taký, nakoľko seriál pojednáva o hlavnom hrdinovi, ktorý je k tomu všetkému ešte zarytý a vášnivý otaku, čo ide ruka v ruke s tým, že je veľmi dobre oboznámený z fantasy konvenciami a hernými mechanikami; a ako znamenie z čista jasna bol z moci "osudu" prenesený/povolaný do fantasktného sveta, ktorý navždycky pozmenil jeho stereotypný a nudný život. Magický svet, v ktorom sa náš protagonista Subaru ocitol, odpovedá typickým stredovekým reáliám, je plný rytierskych ideálov, vznešených dám, neľudí antropomorfného vzhľadu i nadprirodzených bytostí... neustále sa tu vedú boje a za každým rohom na vás čaká kdejaké dobrodružstvo... aspoň takto nejak si onen svet Natsuki Subaru v svojich predstavách idealizuje. Prvý dojem býva však často klamlivý a až časom sa vykryštalizuje tá pravá povaha a nátura reality. Ako sa neskôr aj ukáže, vo skutočnosti vôbec nejde až o takúto romantizovanú verziu stredoveku, právom sa hovorí o tejto ére z dejín ľudstva ako o období temna. Aj Re:ゼロ po relatívne krátkej chvíli výrazne potemnie a drasticky pritvrdí, a čoskoro všetko to domnelé pozlátko a prvotné nadšenie uvädne ako ruža, ktorú ste nechali vo váze bez vody. Veľmi rýchlo dá seriál najavo, čím (ne)chce byť... nič v tomto svete nie je také, ako sa zprvopočiatku mohlo javiť a za relatívne krátku dobu dá hrdinovi (i samotnému divákovi) pocítiť tú nepríjemnú a trpkú pachuť bezmocnosti, kedy sa pomaly každá chvíľa strávená v tomto fantasktnom prostredí mení na zmar a utrpenie. Tento svet vážne nedáva hlavnej postave nič zadarmo, nie je to vôbec tak, že mu všetko pristane popod nos. Subaru ani zďaleka nie je žiadny overpowered charakter, ako napr. Kirito zo SAO (aj keď to nerád priznávam, je to tak). A takisto ani nedisponuje nejakou super-úžasnou schopnosťou. Jediné, na čo sa reálne zmôže, je dookola sa opakujúce umieranie. Áno, Subaru oplýva dosť neobvyklou schopnosťou, ktorá mu umožňuje po okúsení smrti opätovne vstať z mŕtvych, ale iba za veľmi striktných a špecifických podmienok. Totižto po skonaní môže použiť takpovediac smrteľný reštart, ktorý ho síce vzkriesi, avšak na úkor toho, že sa presunie späť v čase... do budu v čase a na miesto, ktoré si sám nemôže určiť. V podstate sa jedná o neustále sa opakujúcu časovú smyčku, akýsi cyklus - večný kolobeh života a smrti. A sled takýchto po sebe idúcich tragických udalostí, kedy hrdina nielen sám pociťuje neblahé následky smrteľných zranení, ale takisto sleduje aj ako jeho blízky zomierajú pred jeho očami, pričom sám tomu nie je schopný nijak zabrániť ani predísť, určite zanechá trvalú stopu na duši a mentálnom zdraví. Táto bezprostredná skúsenosť so smrťou psychologicky veľmi realisticky nalomí charakter Natsukiho Subaru, všetko sa to rad-radom začne odrážať na jeho psychike, až kým napokon nedôjde k úplnému rozkladu ľudskej osoby - k psychickej vyčerpanosti, preťaženiu a následnému zrúteniu. Každý človek má svoje limity, nevynímajúc nášho ústredného hrdinu, ktorý sa doslova topí v zúfalstve a beznádeji, a v konečnom dôsledku však nikto nemôže Subaruovi zazlievať, že sa pod všetkým tým vyvíjaným tlakom nakoniec vzdá, akceptuje prehru a párkrát i dokonca úplne rezignuje a zanevrie na svet. Toto anime vskutku kladie dôraz na tú psychologickú sféru a zároveň na jednú z kľúčových otázok tejto vednej disciplíny - "ako vrátiť človeka späť do života ?" - ktorú k tomu ešte vzhľadom na okolnosti prevzalo viac než doslovne. No a pomaly, ale isto sa dostávam k tomu, čo chcem vlastne týmto všetkým povedať. Keď sa vrátim späť k mojej načrtnutej myšlienke z úvodu - hoci tu boli predpoklady na to, aby vzniklo ďalšie (tuctové) isekai anime, tak vo výsledku išlo iba o ilúziu, ktorá sa s príchodom jednotlivých epizód veľmi rýchlo rozplynula. Totižto miesto toho tu máme odvážny, výrazne iný a nekonvenčný, a popritom znateľne temný anime počin, ktorý sa vyžíva v tragédiách a ubíjaniu hlavného hrdinu k smrti. Každopádne, aby toto dielo nevyznelo úplne depresívne, tak aj tu treba mať na zreteli že našťastie neexistuje nič také ako absolútne tma či temnota, ide iba o absenciu svetla, a tých svetelných lúčov je v tomto anime chvalabohu viac než len dosť. Totiž aj pri ocitnutí sa tvárou v tvár smrti sa nájde niečo krásne - vôľa žiť a ďalej bojovať, skúsiť to ešte raz odznova... od nuly, vzoprieť sa nepriazni osudu, sebaprekonávanie sa,... ozaj také pomyselné svetlo na konci tunela; a to bez ohľadu na to, o ako veľmi temnú fantasy záležitosť, s prihliadnutím na tú všetku preliatu krv, vnútornosti, mieru násilie, všemožné spôsoby umierania a skľučujúce momenty, ide. V konečnom dôsledku opakované prežívanie tých samých situácií vedie Subarua k sebareflexii a priznaniu si vlastných chýb. Uvedomí si, že všetko robil z čisto sebeckých dôvodov, a ako sa jeho pýcha zráža s realitou, tak to nakoniec celé vyústi do vzniku podobizne jediného nepriateľa, na ktorom skutočne záleží - do Subaruovich osobných démonov zahŕňajúc veľké ego, prílišnú namyslenosť, samoľúbosť, zaslepenosť a povrchnosť. Charakterový vývoj tejto postavy sa mi z týchto dôvodov zdal naprosto uveriteľný a prirodzený. Ďalším elementom, ktorý vnáša do deja pozitívny vibe a svieži nádych, je práve tá skutočnosť, že sa v princípe jedná o žánrovú dekonštrukciu, vďaka čomu má seriál tendenciu zabiehať do komediálnych vôd a zhadzovať, či parodovať určité fantasy/isekei klišé. Na druhú stranu, pokiaľ s istotou neviete povedať, čo na vás majú tvorcovia prichystané ďalej a zámerne pracujú s diváckymi očakávaniami, tak sa im konieckoncov podarilo vykonštruovať prekvapivo veľmi dobre fungujúcu thrillerovú rovinu príbehu obsahujúc hromadu zvratov a zarážajúcich momentov. No a ešte tu máme posledný aspekt, mne osobne najmilší, ktorý prevažne udával smer celej tejto show - romantika. Podobne ako v prípade Sword Artu, tak aj u Re:Zero počúvam, že seriál nenaplnil svoj potenciál tým, že zabil svoju premisu romantickou dejovou linkou. Ja patrím k tej hŕstke osôb, ktoré nemali žiadne námietky proti tomu, že Sword Art Online miesto toho, aby naplno rozvinulo videoherné motívy, nakoniec zbehlo do romantiky; a rovnaký postoj zastávam aj v prípade Re:Zero. Obzvlášť v prvej polovici prvej série sa tento zaujímavý koncept, čiže manipulácia a hrátky s časom, v prvom rade využíva na dosiahnutie Subaruovich osobných a celkom aj sebeckých cieľov, čo sa jeho záujmu o Emiliu týka, kedy na ňu skúša všelijaké baliace techniky. A ja som si tieto nežne romantické scénky neskutočne vychutnával, boli mimoriadne osviežujúce, pohodové i zábavné. A čo viac, emocionálne som bol do nich neuveriteľne zainteresovaný, nespočetnekrát som sa pri nich smial i plakal, naprosto som sa dokázal vžiť do jednotlivých situácií. Emócie fungujú na výbornú predovšetkým kvôli sympatickým postavám, v rámci ktorých mi najviac prirástli k srdcu asi jedny z najviac kawaii a roztomilučkých dievčeniec, aké anime priemysel kedy vyprodukoval - samozrejme nehovorím o nikom inom než o Rem a Emilii, pričom Rem je určite pre mnohých tou vysnenou waifu :D. Keby som si ja musel vybrať, či chcem patriť do #TeamEmilia alebo #TeamRem, tak odpoviem protiotázkou, vážne si musím vybrať? Každá má v sebe niečo iné, čo vzhliadam nielen za neodolateľne rozkošné, ale i za charakterovo silné a výrazné. Inak však sú obe tieto ženské postavy veľmi podobné v svojich charakteristikách, keďže o obidvoch sa dá povedať, že sú zvnútra rozpoltené a zakomplexované (Emilia musí každodenne čeliť pocitu menejcennosti privedení jej okolím, ktoré ju neznáša za jej polelfí pôvod; a Rem zase trpí sesterským komplexom, ktorý vznikol pocitom viny a prináša so sebou len sebaľútosť). Ale aj Ram, spolu s jej cynizmom a sarkastickým vyjadrovaním, mám rád. To isté snáď platí pre každú jednú postavu v tomto seriály, každú som svojim spôsobom obľúbil, hoc niekedy mi trošku dlhšie trvalo... každopádne práca s postavami je na ozaj vysokej úrovni, čo je rozhodujúcim faktorom, pri získavaní našich sympatií. Najobľúbenejšie postavy: Emilia, Rem, Echidna, Ram, Beatrice, Natsuki Subaru, Satella, Pandora, Otto Suwen, Julius Euclius, Roswaal L. Mathers, Garfiel Tinsel Najobľúbejšie arcy: 1. The Everlasting Contract - Season 2 Part 2, 2. The Everlasting Contract - Season 2 Part 1, 3. The Tumultuous Week, 4. The Return to the Capital City, 5. The Chaotic First Day (toto poradie berte prosím vás s veľkou rezervou, všetky arcy do jedného sú svojou kvalitou naprosto konzistentné, čo mi príliš neuľahčilo celkový výber) TOP openingy: 1. Realize, 2. Redo, 3. Long shot, 4. Paradisus-Paradoxum TOP endingy: 1. STYX HELIX, 2. Believe in you, 3. Memento, 4. Stay Alive Best Song(s): Wishing, What you don't know, Door, Yuki no Hate ni Kimi no na wo, (opäť ťažký výber, takže som celkom rád, že sa mi  podarilo zoznam skrátiť "len" na 4) (27.05.2022) (menej) (viac)