Milano33

“You don’t get it, A million sorry’s is not equal to one thank you.” Po mojej najnovšej srdcovke, Sword Art Online, som dal šancu ďalšiemu, príbuzne veľmi blízkemu anime skvostu zo žánru isekai, a tým je Re:Zero kara hajimeru isekai seikatsu, čo je tak trochu zvláštny prípad prenesenia hrdinu do fantasy prostredia a to hneď z niekoľkých kruciálnych dôvodov. Aj keď toto anime spĺňa väčšinu atribútov moderných isekaiov, tak predsa len sa nedá o ňom hovoriť ako o stereotype, či dokonca o exemplárnom príklade. Tá skutočná krása Re:ゼロ tkvie práve v tom, ako sofistikovane prekrúca zažité trópy, klišé a pravidlá isekai žánru, a nielen to, ale i fantasy žánru vo všeobecnosti. Re:Zero sa v ledačom vymyká bežným štandardom a búra zaužívané konvencie. V jednoduchosti by sa síce dalo tvrdiť, že Re:Zero obsahuje základné proporcie, ktoré definujú žáner isekai ako taký, nakoľko seriál pojednáva o hlavnom hrdinovi, ktorý je k tomu všetkému ešte zarytý a vášnivý otaku, čo ide ruka v ruke s tým, že je veľmi dobre oboznámený z fantasy konvenciami a hernými mechanikami; a ako znamenie z čista jasna bol z moci "osudu" prenesený/povolaný do fantasktného sveta, ktorý navždycky pozmenil jeho stereotypný a nudný život. Magický svet, v ktorom sa náš protagonista Subaru ocitol, odpovedá typickým stredovekým reáliám, je plný rytierskych ideálov, vznešených dám, neľudí antropomorfného vzhľadu i nadprirodzených bytostí... neustále sa tu vedú boje a za každým rohom na vás čaká kdejaké dobrodružstvo... aspoň takto nejak si onen svet Natsuki Subaru v svojich predstavách idealizuje. Prvý dojem býva však často klamlivý a až časom sa vykryštalizuje tá pravá povaha a nátura reality. Ako sa neskôr aj ukáže, vo skutočnosti vôbec nejde až o takúto romantizovanú verziu stredoveku, právom sa hovorí o tejto ére z dejín ľudstva ako o období temna. Aj Re:ゼロ po relatívne krátkej chvíli výrazne potemnie a drasticky pritvrdí, a čoskoro všetko to domnelé pozlátko a prvotné nadšenie uvädne ako ruža, ktorú ste nechali vo váze bez vody. Veľmi rýchlo dá seriál najavo, čím (ne)chce byť... nič v tomto svete nie je také, ako sa zprvopočiatku mohlo javiť a za relatívne krátku dobu dá hrdinovi (i samotnému divákovi) pocítiť tú nepríjemnú a trpkú pachuť bezmocnosti, kedy sa pomaly každá chvíľa strávená v tomto fantasktnom prostredí mení na zmar a utrpenie. Tento svet vážne nedáva hlavnej postave nič zadarmo, nie je to vôbec tak, že mu všetko pristane popod nos. Subaru ani zďaleka nie je žiadny overpowered charakter, ako napr. Kirito zo SAO (aj keď to nerád priznávam, je to tak). A takisto ani nedisponuje nejakou super-úžasnou schopnosťou. Jediné, na čo sa reálne zmôže, je dookola sa opakujúce umieranie. Áno, Subaru oplýva dosť neobvyklou schopnosťou, ktorá mu umožňuje po okúsení smrti opätovne vstať z mŕtvych, ale iba za veľmi striktných a špecifických podmienok. Totižto po skonaní môže použiť takpovediac smrteľný reštart, ktorý ho síce vzkriesi, avšak na úkor toho, že sa presunie späť v čase... do budu v čase a na miesto, ktoré si sám nemôže určiť. V podstate sa jedná o neustále sa opakujúcu časovú smyčku, akýsi cyklus - večný kolobeh života a smrti. A sled takýchto po sebe idúcich tragických udalostí, kedy hrdina nielen sám pociťuje neblahé následky smrteľných zranení, ale takisto sleduje aj ako jeho blízky zomierajú pred jeho očami, pričom sám tomu nie je schopný nijak zabrániť ani predísť, určite zanechá trvalú stopu na duši a mentálnom zdraví. Táto bezprostredná skúsenosť so smrťou psychologicky veľmi realisticky nalomí charakter Natsukiho Subaru, všetko sa to rad-radom začne odrážať na jeho psychike, až kým napokon nedôjde k úplnému rozkladu ľudskej osoby - k psychickej vyčerpanosti, preťaženiu a následnému zrúteniu. Každý človek má svoje limity, nevynímajúc nášho ústredného hrdinu, ktorý sa doslova topí v zúfalstve a beznádeji, a v konečnom dôsledku však nikto nemôže Subaruovi zazlievať, že sa pod všetkým tým vyvíjaným tlakom nakoniec vzdá, akceptuje prehru a párkrát i dokonca úplne rezignuje a zanevrie na svet. Toto anime vskutku kladie dôraz na tú psychologickú sféru a zároveň na jednú z kľúčových otázok tejto vednej disciplíny - "ako vrátiť človeka späť do života ?" - ktorú k tomu ešte vzhľadom na okolnosti prevzalo viac než doslovne. No a pomaly, ale isto sa dostávam k tomu, čo chcem vlastne týmto všetkým povedať. Keď sa vrátim späť k mojej načrtnutej myšlienke z úvodu - hoci tu boli predpoklady na to, aby vzniklo ďalšie (tuctové) isekai anime, tak vo výsledku išlo iba o ilúziu, ktorá sa s príchodom jednotlivých epizód veľmi rýchlo rozplynula. Totižto miesto toho tu máme odvážny, výrazne iný a nekonvenčný, a popritom znateľne temný anime počin, ktorý sa vyžíva v tragédiách a ubíjaniu hlavného hrdinu k smrti. Každopádne, aby toto dielo nevyznelo úplne depresívne, tak aj tu treba mať na zreteli že našťastie neexistuje nič také ako absolútne tma či temnota, ide iba o absenciu svetla, a tých svetelných lúčov je v tomto anime chvalabohu viac než len dosť. Totiž aj pri ocitnutí sa tvárou v tvár smrti sa nájde niečo krásne - vôľa žiť a ďalej bojovať, skúsiť to ešte raz odznova... od nuly, vzoprieť sa nepriazni osudu, sebaprekonávanie sa,... ozaj také pomyselné svetlo na konci tunela; a to bez ohľadu na to, o ako veľmi temnú fantasy záležitosť, s prihliadnutím na tú všetku preliatu krv, vnútornosti, mieru násilie, všemožné spôsoby umierania a skľučujúce momenty, ide. V konečnom dôsledku opakované prežívanie tých samých situácií vedie Subarua k sebareflexii a priznaniu si vlastných chýb. Uvedomí si, že všetko robil z čisto sebeckých dôvodov, a ako sa jeho pýcha zráža s realitou, tak to nakoniec celé vyústi do vzniku podobizne jediného nepriateľa, na ktorom skutočne záleží - do Subaruovich osobných démonov zahŕňajúc veľké ego, prílišnú namyslenosť, samoľúbosť, zaslepenosť a povrchnosť. Charakterový vývoj tejto postavy sa mi z týchto dôvodov zdal naprosto uveriteľný a prirodzený. Ďalším elementom, ktorý vnáša do deja pozitívny vibe a svieži nádych, je práve tá skutočnosť, že sa v princípe jedná o žánrovú dekonštrukciu, vďaka čomu má seriál tendenciu zabiehať do komediálnych vôd a zhadzovať, či parodovať určité fantasy/isekei klišé. Na druhú stranu, pokiaľ s istotou neviete povedať, čo na vás majú tvorcovia prichystané ďalej a zámerne pracujú s diváckymi očakávaniami, tak sa im konieckoncov podarilo vykonštruovať prekvapivo veľmi dobre fungujúcu thrillerovú rovinu príbehu obsahujúc hromadu zvratov a zarážajúcich momentov. No a ešte tu máme posledný aspekt, mne osobne najmilší, ktorý prevažne udával smer celej tejto show - romantika. Podobne ako v prípade Sword Artu, tak aj u Re:Zero počúvam, že seriál nenaplnil svoj potenciál tým, že zabil svoju premisu romantickou dejovou linkou. Ja patrím k tej hŕstke osôb, ktoré nemali žiadne námietky proti tomu, že Sword Art Online miesto toho, aby naplno rozvinulo videoherné motívy, nakoniec zbehlo do romantiky; a rovnaký postoj zastávam aj v prípade Re:Zero. Obzvlášť v prvej polovici prvej série sa tento zaujímavý koncept, čiže manipulácia a hrátky s časom, v prvom rade využíva na dosiahnutie Subaruovich osobných a celkom aj sebeckých cieľov, čo sa jeho záujmu o Emiliu týka, kedy na ňu skúša všelijaké baliace techniky. A ja som si tieto nežne romantické scénky neskutočne vychutnával, boli mimoriadne osviežujúce, pohodové i zábavné. A čo viac, emocionálne som bol do nich neuveriteľne zainteresovaný, nespočetnekrát som sa pri nich smial i plakal, naprosto som sa dokázal vžiť do jednotlivých situácií. Emócie fungujú na výbornú predovšetkým kvôli sympatickým postavám, v rámci ktorých mi najviac prirástli k srdcu asi jedny z najviac kawaii a roztomilučkých dievčeniec, aké anime priemysel kedy vyprodukoval - samozrejme nehovorím o nikom inom než o Rem a Emilii, pričom Rem je určite pre mnohých tou vysnenou waifu :D. Keby som si ja musel vybrať, či chcem patriť do #TeamEmilia alebo #TeamRem, tak odpoviem protiotázkou, vážne si musím vybrať? Každá má v sebe niečo iné, čo vzhliadam nielen za neodolateľne rozkošné, ale i za charakterovo silné a výrazné. Inak však sú obe tieto ženské postavy veľmi podobné v svojich charakteristikách, keďže o obidvoch sa dá povedať, že sú zvnútra rozpoltené a zakomplexované (Emilia musí každodenne čeliť pocitu menejcennosti privedení jej okolím, ktoré ju neznáša za jej polelfí pôvod; a Rem zase trpí sesterským komplexom, ktorý vznikol pocitom viny a prináša so sebou len sebaľútosť). Ale aj Ram, spolu s jej cynizmom a sarkastickým vyjadrovaním, mám rád. To isté snáď platí pre každú jednú postavu v tomto seriály, každú som svojim spôsobom obľúbil, hoc niekedy mi trošku dlhšie trvalo... každopádne práca s postavami je na ozaj vysokej úrovni, čo je rozhodujúcim faktorom, pri získavaní našich sympatií. Najobľúbenejšie postavy: Emilia, Rem, Echidna, Ram, Beatrice, Natsuki Subaru, Satella, Pandora, Otto Suwen, Julius Euclius, Roswaal L. Mathers, Garfiel Tinsel Najobľúbejšie arcy: 1. The Everlasting Contract - Season 2 Part 2, 2. The Everlasting Contract - Season 2 Part 1, 3. The Tumultuous Week, 4. The Return to the Capital City, 5. The Chaotic First Day (toto poradie berte prosím vás s veľkou rezervou, všetky arcy do jedného sú svojou kvalitou naprosto konzistentné, čo mi príliš neuľahčilo celkový výber) TOP openingy: 1. Realize, 2. Redo, 3. Long shot, 4. Paradisus-Paradoxum TOP endingy: 1. STYX HELIX, 2. Believe in you, 3. Memento, 4. Stay Alive Best Song(s): Wishing, What you don't know, Door, Yuki no Hate ni Kimi no na wo, (opäť ťažký výber, takže som celkom rád, že sa mi  podarilo zoznam skrátiť "len" na 4)

Najlepší seriál, aký som kedy videl a za tým si stojím! Jednoducho klenot! Ešte sa mi nikdy nestalo, že by mi až takto prirástli všetky postavy k srdcu. To vytvorilo skvelý priestor na budovanie vzťahov plných životných rozhodnutí. Vďaka ním som počas sledovania cítil toľko rozdielnych emócií, či už pocit radosti alebo smútku. Niekedy to bolo vtipné, niekedy však silne depresívne. Téma dospievania je spracovaná na výbornú a jednotlivé nadprirodzené zápletky slúžia, ako skvelá metafora alebo parafráza na bežný život. Tento fantasy počin prekonáva a posúva hranice žánrov, od mágie, cez ľahký horror, až po sci-fi. Celý Buffyverse je jeden komplexný fikčný svet s detailnou mytológiou, ktorý dýcha vlastným životom. Moji obľúbenci sú Buffy, Spike, Willow, Xander, Giles, Cordelia, Wes, Dawn, Anya, Tara, Faith a Angel.

Najlepší spin-off, aký som kedy videl a presne seriál Angel je to, čo si Buffyverse zaslúžil. Pre milovníkov Buffy the Vampire Slayer je táto show povinnosťou. Rovnako ako aj Buffy, tak aj Angel má svoje kúzlo. Tento počin sa odlišuje svojou vyspelosťou, dospelejšou tématikou a temnejším tónom. Temná atmosféra spolu s detektívnou zápletkou utvárajú pravú podobizeň tohto skvostu. Taktiež je aj príbehom konzistentnejší a vyváženejší, než u jeho predchodcu. S naratívnou stránkou sa pracuje excelentne. To, ako sa pracuje s očakávaním diváka, by sa dalo nazývať umením. Aj s vývojom postáv sa seriál skvelo pohráva a nejeden charakter si prejde obrovskou zmenou. Postavy sú výborne napísané a ihneď si ich zamilujete. Ďalšou vecou, ktorú divák určite ocení sú božie hlášky a dumavé rozhovory.

Doctora Who by sa dalo nazvať ojedinelým úkazom, ku ktorému dôjde len jedenkrát za celú históriu. Tento seriál má nenapodobiteľné kúzlo a preto sa nie je čomu diviť, že sa z neho stala legenda, ktorá s nami pretrváva už viac než 50 rokov. Táto show vo mne pravidelne vzbudzovala práve tie z tých najkrajších a najčistejších emócií, ako je pochopenie, empatia a súcit. Taktiež boli chvíle vyslovene plné entuziazmu a nadšenia, radosti a vzrušenia. Doctor sa za tie roky stal ikonou dobra a synonymom pre nádej. Doctor sa nikdy nevzdával, bol priam až neskutočný a plný zázrakov, keďže aj v tých najnemožnejších situáciách príde so šialeným riešením na jej odvrátenie, a aj v tej najviac čierno-čiernej tme nájde kúsok svetla. To rovnako platí aj pre dobrodružstvá s ním, kedy nám ukázal krásu nekonečného vesmíru, a spoločne s Dctorom a jeho spoločníkom sme naplno prepadli týmto vesmírnym hlbinám. Navštíviť nádherné a často temnejšie zákutia univerza, ktoré takmer vždycky prišli s nejakým zaujímavým nápadom, putovným príbehom, či chytrou myšlienkou alebo prevratnou inováciou. I keď sa Doctor snaží byť racionálny a vo všetkom nájsť logické vysvetlenie, nebráni sa ani tým iracionálnym skutočnostiam. Je to človek vedy, aj keď hneď niekoľkokrát sa staval proti nej, a pokúšaní  sa o niečo nemožné, ju ohol a pretvoril podľa svojich predstáv. Doctor sa nadchýna pre aj tie najmenšie maličkosti, vie oceniť dôležitosť aj tej sebamenšej existencie a váži si ledajaký existenčný zázrak, keďže ho pokladá za dar od Matky Prírody samotnej. Navždy budem spomínať na tie nezabudnuteľné série s Davidom Tennantom, Mattom Smithom a Petrom Capaldim, práve oni boli stelesnením toho najlepšieho, čo mám tak veľmi rád na postave Doctora. Oni pre mňa definujú tento charakter, všetci traja boli plný energie, vášne a láskyplnosti k životu. Oni sa stali ochrancami sveta a zástancami tých vôbec najslabších a najviac nepochopených. Doctor je napriek všetkej tej dobrote a striedmosti, má aj skrytú temnú stránku, čo z neho robí nesmierne komplexným charakterom. Doctor Who dáva priestor diváckej fantázii a predstavivosti, dokonca by sa dalo povedať, že väčšinu vecí necháva práve na diváckej predstavivosti. Dávka skvelého a často odvážneho britského humoru sprevádza celý seriál. Soundtrack je lahodný a nádherne sa počúva, krásne zvýrazňuje epické či emocionálne momenty. Tento seriál je výkladná skriňa nápaditých epizód, tieto epizódy sú bez najmenších pochýb meta a poriadne pritiahnuté za vlasy, neboja sa experimentovať, a inovatívne pracujú s naratívom. Je to proste fantasmagoria! Najlepšie scenáre k epizódam boli rozhodne za obdobie, kedy boli za kormidlom lode Russell T. Davies a Steven Moffat. Títo dvaja nám priniesli nespočetne veľa zábavy a vložili do svojich diel skutočne originálne a predtým nevídané nápady. Keby som mal však vybrať iba jeden jediný aspekt, ktorý robí z Doctora tak dobrú show, bola by to zaiste chémia a interakcia medzi Doctorom a jeho spoločníkom. A aby to tak správne iskrilo, najlepšie je, keď spoločníkom je nežné pohlavie. Moje najobľúbenejšie spoločníčky boli Amy Pond, Clara Oswald a Dona Noble. Tieto tri zostávajú navždy v mojom srdci. Karen Gillan je úplne naj, ale ani Jenna Coleman, ani Catherine Tate nezaostávajú od nej výrazne ďaleko. A na záver niečom málo k mojím trom najobludnejším Doctorom a k ich hereckým predstaviteľom. David Tennant: 10. Doctor, mne najmilší, ten, ktorý má najviac zo všetkých vzal za srdce. Je známym faktom, že pre Davida Tennanta bola rola Doctora tou vysnenou. A táto skutočnosť je vidieť a cítiť v každej jednej sekunde, David Tennant je plný entuziazmu a je zapálený úplne do všetkého. Ten jeho elán a nadšenie z neho priam až srší, a týmito emocionálnymi výjavmi ma vždycky naplno nadchne. Takisto bol veľmi vtipným a sarkasticky, mal šarm a charizmu, bol pohľadný a okúzľujúci.Veľmi na ňom oceňujem, ako emocionálne podkreslil túto postavu a dal jej patričnú hĺbkou. Dokonca sme boli s týmto Doctorom svedkom vskutku temného obdobia, kedy už vážne nezvládal pokračovať a bol psychicky na dne. A z týchto dôvodov je David Tennant najlepším a neprekonateľný Doctor, a v mojich očiach stvárnil Doctora dokonale. Matt Smith: Jeden z dvoch najlepších Doctorov. Matt Smith si ma získal hneď v prvých momentov, čo ma milo prekvapilo, že tak rýchlo vyplnil prázdne miesto po neskutočnom Davidovi Tennantovi. 11. Doctor spravila silný prvý dojem, pobavil ma svojou zdravou šialenosťou a bláznivou povahou, a vôbec som si naňho nemusel zvykať. Čo dodať, jednoducho "The Raggedy Doctor". Mattov Doctor bolo to najlepšie, čo sme po Davidovi mohli dostať, tak ako jeho predchodca, tak aj Matt je v mojich očiach nezabudnuteľným Doctorom. Navždy mi utkvel v hlave ten jeho bláznivý vkus na oblečenie a bujný apetít. Spopularizoval také veci, akými sú motýliky, fezy a ryba s pudingom. Tento Doctor bol vážne epický a z môjho pohľadu aj najakčnejší, ale ani emócie uňho nechýbali a nejedenkrát dokázal precítiť scénu naozaj bezchybne. Peter Capaldi: 12. Doctor nespravil ten najlepší prvý dojem, ale o to viac si vážim, ako sa časom vyvíjal. Áno, spočiatku sa choval divno a bol plný cynizmu a pesimizmu, čo sa mi na Doctora vôbec nehodilo. Avšak keď dosiahol bodu, že si ma už naplno získal, od vtedy som si ho neskutočne užíval. V niektorých okamihoch bol dokonca tým najlepším Doctorom, jeho prejavy a emocionálne výjavy som na ňom zbožňoval. Je to pre mňa naozaj vzácnosťou, pociťovať to, čo som pociťoval pri jeho rečiach. Bol to vskutku silný a intenzívny zážitok, ktorý ma doháňal až k mrazeniu. Peter Capaldi sa od ostatných Doctor dosť odlíšil, bol dumavý, pragmaticky a párkrát podľahol aj temnote. Capaldiho škótsky akcent bol senzačný a herec sám o sebe bol neuveriteľný. Peter Capaldi je vynikajúci herec a neprestajne sa prekonával. 1. Séria - 70%, 2. Séria - 90%, 3. Séria - 100%, 4. Séria - 100%, 5. Séria - 100%, 6. Séria - 100%, 7. Séria - 100%, 8. Séria - 80%, 9. Séria - 100%, 10. Séria - 80%, 11. Séria - 40%, 12. Séria - 40%

Fringe je fascinujúci seriál, ktorý hraničí s genialitou a šialenstvom. Seriál, ktorý posunul hranice nemožného. Čo sa zdanlivo javí ako nemožné, sa vo svete Fringeu stane možným. Hranica toho možného a nemožného tu v zásade neexistuje, všetko je iba viac alebo menej pravdepodobné. Seriál sa síce odohráva na pozadí nevysvetliteľných udalostí, avšak pri ich bližšom skúmaní zakaždým zistíme, že nič nie je len tak ponechané na náhodu, nejedná sa o žiadny boží zásah "dues ex machina", všetko sa dá nejak vedecky vysvetliť, aj keď nie vždycky to môže byť uspokojivé. Prahnutie po odpovediach začne ihneď stimulovať vašu predstavivosť a po chvíli sa zaručene necháte zviesť svojou zvedavosťou, čo uvedie celý tento kolos neuveriteľných záhad do pohybu. Naoko nesúvisiace prípady v skutočnosti skladajú čriepky mozaiky do väčšieho celku. Postupom času sa odkrývajú jej jednotlivé úlomky, ktoré do seba začnú perfektne zapadať. Je to skrátka hlavolam, ktorý je do najmenších detailov premyslený, a tak v konečnom dôsledku i prepája celú túto záludnú a spletitú konštrukciu s vlastnou komplexnou a prepracovanou mytológiou sveta. Fringe je ďalším výplodom geniálnej mysle J.J. Abrams, ktorú povestne priťahujú kadejaké absurdity s mysterióznym charakterom ako železo magnet. Abrams oprášil dobre známy námet, s ktorým kedysi prišiel na svet The X-Files, avšak s prevedením, ktoré nemá obdoby. V týchto neznámych vodách, plných nadprirodzených javov, paranormálnych aktivít, konšpiračných teórií a prísne strážených tajomstiev, si príde na svoje každý milovník mystiky, chytro napísaných príbehov a dobre vybudovanej atmosféry. Názov si seriál vyslúžil zo slovného spojenia "Fringe Science", čiže okrajovej vedy, čo hovorí úplne za všetko. Vo svete nepredstaviteľných fenoménov totižto na štandardné vedecké praktiky nie je čas ani priestor, a tak sa do popredia dostávajú rôzne pseudo vedy, ako napríklad parapsychológia. Len tak pre predstavu, hovoríme o takých vedeckých teóriách a hypotézach ako sú telepatia, telekinéza, pyrokinéza, teleportácia, cestovanie v čase, paralelné vesmíry, levitácia, astrálna projekcia, neviditeľnosť, reanimácia, genetická mutácia či manipulácia s DNA. Seriál zahŕňa i množstvo filozofických konceptov, ku príkladu transhumanizmus, a predovšetkým vo finálnej sérii sa vo veľkom venuje aj spoločenským problémom. Ústredné trio, Olivia, Peter a Walter, sú nielen skvelo psychologicky prekreslené charaktery, ale v svojej podstate sú naozaj jedinečné. Olivia je postava, ktorá sa v každom snaží nájsť to dobré, je dobrosrdečná, odhodlaná a tvrdohlavá. Peter je bystrý a nesmierne všímavý človek, ktorý si prejde neskutočným charakterovým vývojom. A Walter je šialený vedec, stelesnený génius, na ktorého spadajú všetky ťažké rozhodnutia, keď sa jedná o záchranu ľudstva či sveta. Dynamika a chémia medzi všetkými zúčastnenými je vskutku pozoruhodná a emocionálne puto, ktoré som si k nim vytvoril, je naozaj silné. Na tejto show určite obdivujem to, ako sa v priebehu času vyvíja a mení, každá séria je svojim spôsobom unikátna a podstatne odlišná od ďalších. 1. séria je skôr taká rozbehová a funguje na formáte "mystery of week", čo je formát, ktorý popularizoval práve Akta X. Čo epizóda, to nová záhada, a najviac si túto tajuplnú podívanú užijú rozhodne milovníci poctivých procedurálnych detektívok, ktorým nevadí štipka nadprirodzena. 2. série otvára dvere do paralelného vesmíru a zároveň s tým aj do sveta nekonečných možností. V tejto sérii sa na nás krásne nabaľujú nové poznatky ohľadom mytológie sveta. 3. séria má neskutočný spád, akčný nádych a množstvo zvratov. Interdimenzionálna vojna beží už v plnom prúde. 4. séria je akýmsi soft reštartom, po novom bola nastolená nová časová línia (timeline) a obidva alternatívne svety sú nútene sa zjednotiť v boji proti spoločnému nepriateľovi. 5. séria mení odznova pravidlá hry, svet, tón i žáner. Cestujeme v čase do vzdialenej dyspotickej budúcnosti, kde hodnoty ako sloboda a rovnosť nie sú samozrejmosťou. V tejto sezóne už neriešime fringe eventy, ale naopak vytvárame si vlastné. Príbeh vo finálnom akte neobsahuje žiadnu vadu ani fillery, je kompletne serializovaný a systematicky graduje do veľkolepého finále so skvelým rozuzlením.

15.-sériová jazda, ktorá aj napriek svojej dĺžke, nestráca ma kvalite a konzistencii! Na Supernatural kvitujem jeho zaužívaný formát epizód, ktorý je taký pestrý a rôznorodý, ako sa len dá. Okrem tých epizód, ktoré posúvajú dej dopredu, tu máme množstvo odbočiek, vyplňoviek a fillerov, ktoré takmer vždy stoja za to. Väčšina takýchto epizód sa striktne drží formát „Monster of Week“, ktorý často oplýva Mystery až Horrorovou atmosférou. Ale gro tohto počinu sú suverénne tie Meta-epizódy, ktoré kreatívne pracujú s naratívom a sú plné zaujímavých nápadov. Dochádza aj na experimentovanie so žánrami alebo štýlom vyprávania, čo je veľmi nápaditým prvkom celého seriálu. To, ako si show robí srandu z horrorových klišé i sám zo seba je vtipné a často zachádza až k paródii alebo búraniu štvrtej steny.

Kolosálny fantasy epos s politicko-filozoficko-sociálnym presahom, taktiež so silnou a nosnou myšlienkou, a chytrým uchopením.