Dveře do ticha

V rámci filmografie Lucia Fulciho, sprzenej zopár shitovými horormi, ktorého ho paradoxne najviac „preslávili“ (a uvrhli do tieňa béčkového brakmejkra), sú Dvere do ticha nadpriemernou ukážkou jeho talentu vo vytváraní atmosféry a práce s kamerou a výpravou. V tomto prípade hlavne exteriérmi. Škoda, že pointa je jasná prakticky od úvodných titulkov a v poslednej tretine sa film začína vliecť. Veľa toho ale kompenzuje obstojný John Savage, z ktorého kamera prakticky nespustí oko. (13.02.2009)

Lucio Fulci zvolil ve svém posledním hororu netradiční ztvárnění psychického nátlaku. Neustálá blízkost smrti je tady zcela patrná. Zvlášť, když si ta " žena v bílém " svého budoucího klienta, nenápadně ohlídala.A mít neustále v blízkosti pohřební vůz v jehož útrobách se dají tušit jeho vlastní ostatky,to vůbec není příjemné,takto prožítých několik posledních hodin Melvinova života. Co proboha provedl ten muž,tak strašného,že musel tolik vytrpět? (11.11.2008)

Pán Fulci nestrácal na konci svojej kariéry režijné majstrovstvo, ale jeho filmy všeobecne prichádzali s nudnými zápletkami ( aj keď vo svojej dobe bola táto pointa ešte dosť neotrelá ). Ešte, že sa to všetko vyrozprávalo s priemernou minutážou a nuda tak naťahala snímok do podpriemeru. Gore však nečakajte. (22.03.2017)

Posledný Fulciho film neobsahuje žiadne splatter momentky, ale je slušne atmosferickým psychom v štýle Spielbergovho DUELu. Dnes je tento film už pasé, pretože existujú oveľa lepšie variácie na túto tému, viď. mysterióznejší DEAD END alebo akčnejší JOYRIDE. Vzhľadom na obal CD som očakával nejaké fyzické psycho ale kde nič tu nič, celí film sa odohráva za volantom auta, ale aj tak z toho Lučo dokázal vytrieskať pomerne pozerateľný film. (12.07.2009)

Orfeus, Perseus, Cháron, Dido a Aeneas by dali päť. Pokiaľ by si, pochopiteľne, bol majster Fulci odpustil - zvyknutý na nenáročnú cieľovú skupinu svojich predchádzajúcich filmov - úvodných cca desať sekúnd a infantilne doslovný nápis, ktorý sa objaví cca desať sekúnd pred koncom. Duel sem, Duel tam, u Fulciho ide o strašidelné mytologické podobenstvo a nie o spielbergovský prvoplánový thriller, kde sa jednoducho niekto niekoho pokúša zabiť. Fulciho Dvere, geniálne zasadené do labyrintu mokradí Louisiany, s hustnúcou paranoidnou atmosférou, lynchovsky zlovestnými postavami a úžasne jednoduchými, no o to pôsobivejšími morbídnymi rekvizitami ponúkajú príjemné mrazenie, pri ktorom si nejeden divák bude z pokožky zoškrabávať kryštáliky ľadu a zároveň sa pýtať, kedy že sa mu to vlastne stalo naposledy. (03.01.2009)