Rozdielne svety

Christoforos Papakaliatis se asi sotva zařadí mezi ony "báječné řecké režiséry". Do rámce, který má dokázat, že svět je jeden a šéfuje mu Eros, se vejdou jakékoli příběhy. Nemusí to být právě tyto - a budou právě tak triviálně pravdivé. Naopak snaha zbastlit (vytvořit) příbehy tak, aby co nejlépe do tohoto rámu pasovaly, jejich násilná schématičnost a podbízivost, nakonec vyvolá jen rozpaky. (04.06.2020)

Aegean airlines a magazín BLUE. První povídka moc dobrá, druhá naprosto výborná (zajímalo mě, jestli jsem okolo toho kina někdy nešel) a třetí mě absolutně nebavila. SPOILER A to spojení dohromady moc nesedlo, protože tím předchozí povídky pokračovaly, zatímco mně naprosto sedl konec, který měly původně. Andrea Osvárt by stála za hřích, ale Niki Vakali je superkost. Spojujících light motivů je hodně, mě zaujalo pochodující procesí (hlavně u toho moře). (21.07.2018)

Tento film by sa dal charakterizovať jednou vetou: "Za zneužití témy lásky, podprahovými praktikami vnucuje divákovy obraz na pálčivé témy dnešnej doby:migráciu, rodinu-rodinný život a taktiež zobrazuje korporátne vedenie firmy a následky ekonomických opatrení." Film velmi takticky ohýba realne fakty, tak aby všetko vyzeralo uveritelne a aby divák súhlasil so všetkým čo film zobrazuje. Najsilnejšie bolo vykreslenie doslova strašného života v rodine a to vo viacgeneračnom zobrazení, taktiež zobrazil rozvod rodičov, ako niečo dobré pre malého syna. Takto protirodinných myšlienkach to ide celé. Druhá najsilnejšia vec bolo vykreslenie migrantov, kde Grécky fašišti, ich bez dovodu prenasledovali. Najdebilnejšia scéna bola jako mladú holku prepadli dvaja migranti, ale druhý migrant neváhal ani sekundu a pustil sa do dvoch a tým ju zachránil, ešte jej aj vrátil apple telefonek, teda nebola núdza ani o podprahovú reklamu. (31.12.2017)

V príbeh sa odohráva Grécku, v čase, keď vrcholí finančná kríza a prílev migrantov začína byť neúnosný. A do tohto prostredia sú vsunuté príbehy, dcéry, otca, brata, matky... Dcéra sa zamiluje do jedného migrujúceho umelca, otec sa stáva fašistom a bojuje proti migrantom... brat si nájde milenku, ktorá ako sa ukáže ho má skôr či neskôr prepustiť na základe krízy vo firme kde pracuje. Ľadová Švédka to nakoniec vzdá a odíde bez rozlúčky...Matka začne prechovávať city k Nemeckému historikovi, ktorý sa rozhodol na sklonku života odísť žiť do Grécka. Film je rozdelený na niekoľko pasáží a až na konci, keď sa situácia rekapituluje, príde najavo, že sú všetci prepojení. Silná scéna, keď je dcéra počas prestrelky na migrantov postrelená otcovou skupinou. 4* (29.09.2017)

Na lásku nie je nikdy neskoro, pričom často vyjde až na druhý pokus... Jeden z najlepších gréckych filmov. Dokázal v sebe jedinečným a divácky pútavým spôsobom spojiť aktuálnu ekonomicko-politickú situáciu nielen v Grécku (ekonomická kríza, migranti...) s dramaticko-romantickou linkou, ktorá sa tu vinie všetkými jeho tromi poviedkovými časťami. Tie sa na záver veľmi šikovne spoja a ukáže sa tak celá mozaika príbehu, i s dôsledkami. Nekonformná, svojim spôsobom zaujímavo koncipovaná dráma. Slušný nadpriemer. 80/100 (04.08.2017)