Ružové sny

Buďsi tak nebo onak, film o vědomí vztahu lidského srdce, které žije v obyčejné duši. Promyšlený film až do nejmenších detailů, v němž není ponecháno nic náhodě, ale vše do sebe harmonicky zapadá. Jeden z nejlepších filmu natočený toho druhu na Slovensku od skvělého slovenského režiséra Dušana Hanáka. (12.12.2007)

Slavný film Dušana Hanáka Růžové sny vypráví o světě na pomezí vesnice a kolonie. Logicky, vzhledem k předchozímu Hanákovu zaměření, je zde život v kolonii vnímán semidokumentárně a našinec je opravdu rád, pokud film sleduje se slovenskými titulky. Rozdíly mezi vsí a kolonií jsou transponovány skrze pohled na mladou lásku a výsledkem je atraktivní pohled na cosi jiného. Mladý Nvota s ještě mladší Bittovou jsou autentičtí až na dřeň. (10.12.2020)

Motív lásky (najlepšie mladých) ľudí z dvoch odlišných kultúr je tu s nami od Rómea a Júlie a Hanákove Ružové sny sú ich ďalšou variáciou. Tu nejde o to, či je jeden biely Slovák a druhá cigánka z osady, ale o kladenie prekážok netolerantným okolím a o ich prekonávaní hrdinami, s ktorými sa divák má citovo zblížiť. Takže Hanák nezobrazuje realitu nášho spolunažívania, respektíve nerieši primárne otázky rasizmu, tie sú iba kulisou pre milostný príbeh. Veľmi citlivo natočený a s niekoľkými peknými metaforami. Najhodnotnejšie na ňom je, že si vzájomnú odlišnosť uvedomujú aj mladí milenci. Ružové sny sú tak tiež podobne ako mnoho ďalších filmov viac príjemným snom, ako spoločenskou drámou. Iva Bittová hrá najkrajšiu Rómku v dejinách slovenskej a asi aj českej kinematografie. Tak ma napadlo, či by ju u nich doma nechali na pokoji, keď je tam nejaká mladá baba ukázaná ako neplánovane tehotná. (20.01.2014)

Pekný príbeh o náhlom letnom vzplanutí zakázanej lásky dvoch mladých ľudí z odlišného sociálneho prostredia. Ružové sny sú hravo a príjemne natočeným filmom o mladom páre v podaní nepresvedčivého Nvotu a očarujúcej Bittovej, ale aj množstva podivuhodných dedinských figúrok, ktoré ešte viac umocňujú celkovú epizodickosť snímky. Škoda, že sa ten milý a svojim spôsobom veľmi trpko poetický film asi po trištvrte hodine zvrtne na sled halucinogénnych haluzí a zmysel nedávajúcich scén s nulovou dejovou súvislosťou, ktorými je vyplnený bezmála dokonca. Tým príjemný zážitok končí. Na druhej strane je obdivuhodné, že v slovenskom filme zo sedemdesiatych rokov, navyše s takýmto námetom, niet štipky komunistickej propagandy. (6/10) (29.01.2012)

Jsem rád, že STV2 tyhle filmy vysílá. Je na to radost pohledět. Nechci zabředávat do nějakých detailů, takže si odpustím komentáře na téma, že romové jsou pořád stejní a pochválím hezké lyrické záběry a krásnou osmnáctiletou Ivu Bittovou, jejíž pohledy jsou nezapomenutelné. A drobnosti typu stříhání podpaží byly příjemně úsměvné. (25.04.2013)