Čistič

Zaujímavý námet, čerpajúci z viacerých viac alebo menej slávnejších predchodcov. Bebjak ako vždy dokáže navodiť tú správnu atmosféru, kde forma zodpovedá obsahu, respektíve tým pádom je to jedno a to isté. Bratislava stále pod mrakom nie je prítulné miesto na bývanie a čističov byt už potom ani náhodou. Proste Blava a jeho byt tu sú obrazom jeho prázdneho, osamelého života. Lenže ani Bebjak si nedokáže poradiť s niečím, čo sa dá nazvať slovenský syndróm a ide o akúsi neschopnosť dosiahnuť európsky festivalový nadpriemer. A nie je to o rozpočte, je to o akomsi skrytom drajve, ktorý nemá nič spoločné s tým, že by mal byť tento film akčnejší, alebo emocionálnejšie vyhrotenejší. Scenár sa mi páči, réžia a herecké výkony tiež, len absencia akejsi výnimočnosti v európskom meradle uberá filmu na pôsobivosti. (13.04.2017)

Promrhaný potenciál. Přesně tohle by byl hodně zajímavý psychologický film, kdyby se věnoval čistě hlavnímu hrdinovi. Ten je zajímavě načrtnutý, ale dějově se to celé ubírá úplně jinam, než jsem doufal a hlavně je to dost nudné, plné klišé a nevysvětlených chování postav. Doufal jsem v aspoň nějakou silnou atmosféru - a ta se nedostavila. Kamera je sice dobrá, herecké výkony ujdou a úvod vypadal nadějně (to už je snad počtvrté za krátkou dobu, co to k nějakému filmu píšu), jinak to je špatné. Čím dál tím víc se mi potvrzuje, že Bebjak je nepřeceňovanější slovenský režisér - viděl jsem od něj tři filmy a ani jeden není dobrý. A to se chci ještě podívat na Čáru, ale popravdě, už teď se toho bojím... 2* (12.10.2020)

Z triptychu ranných Bebjakových filmov( teda pred jeho slávou) vychádza Čistič ako najslabší kúsok. Celý čas som premýšľal prečo by ma mal vlastne baviť film o deštruktívnych ľuďoch ku ktorým si neviem nájsť cestu? Keby to bola aspoň žánrovka tak nič nepoviem, ale dramatická rovina z toho robí ďalší spiatočnícky film bez výraznej scény alebo nejakej emocionálnej roviny, ktorá by mohla mňa ako diváka zaujať. Natočené je to dobre. Rovnako sa mi páčil aj výrazný hudobný motív a Rebeka Poláková. Ale postaviť film na postave, ktorej motivácie sú diskutabilné a ešte k tomu zakrývame určité roviny významov - veď nech si divák domyslí - je na takýto film veľmi zle zvolený rozprávačský postup. Posledná scéna to dokazuje. Hodnotný len z toho dôvodu, že tu vidíme Bratislavu aká už nie je. (27.08.2019)

,,ČISTIČ... VIKTOR." __ Zo začiatku som všetkému nie úplne rozumel, dokonca pre viaceré nejasnosti klíčiace z viacerých absentujúcich dialógov uvažoval, že ďalšie sledovanie nadobro odložím. Premohol som sa a všetko to nevypovedané sa začalo postupne vyjasňovať aspoň do takej miery, aby si z toho divák predsa čosi odniesol. Správaniu sa hlavného protagonistu a pôvodu jeho prapodivných záujmov som sa beztak nerozumel. Videl som obdobné diela na podobnú tému a o iných ďalších viem, viaceré ma lákajú propagovanou atraktívnosťou. ,,Čistič" sa v istej miere snažil naplniť takéto tendencie a prirodzene v ňom bolo vidieť snaha o vyššie umelecké ambície, čo vo všebecnosti považujem skôr za neduh našej súčasnej kinematografie. Nie každý vážnejšie mienený film to potrebuje, nie každý scenárista to dokáže adekvátne podať a nie každý režisér to dokáže správnym filmárskym jazykom preniesť na plátno. Nemožno povedať, že by bol film nakrútený rutinérsky, nie je však nakrútený dostatočne nápadito a viacero pasáži stratilo svoj potenciál príliš statickým nasnímaním, kedy dlhé zábery chceli zakryť nedostatočné technické možnosti. Samozrejme, kamera vedela chladnými filtrami vyčariť príbehu atmosféru a hudba s jasnými citáciami klasických diel (Franz Schubert použitý v ,,Barry Lyndonovi") bola zaujímavá, dej sa však poriadne rozbehne až v poslednej tretine filmu a prinesie záver, ktorý mi dlho uviazne v hlave. Takže verdikt: vynikajúci námet vs. slabšie spracovanie s akútnou potrebou prepracovanejšieho scenára. Že to patrí k neduhom slovenskej kinematografie? ...(Nuž, povedzme.) (205. hodnotenie, 22. komentár k filmu) (11.04.2017)

[Menšie SPOILERY!] Čistič je na Slovenské pomery veľmi podarený film na štýl klasických "just an ordinary day" filmov, ktoré sa v našich končinách veľmi často netočia. A už vôbec nie je bežné ich točiť na festivalový spôsob. To je klasická filmárčina pána Bebjaka. Buď si jeho neokresaný štýl zamilujete, alebo znenávidíte. Film vám toho veľa nepovie, väčšinu si musíte zistiť sami, alebo vydedukovať z pripraveného materiálu. Niektorí diváci namietajú, že snímka nenaplnila svoj potenciál úplne naplno. To je vec názoru. Mne osobne prišlo podanie filmu veľmi prirodzené, a i keď sa film dosť často nezmyselne ťahal, bolo zaujímavé sledovať Tomáša čističa pri jeho bežnej rutine "šmejděníčka šmejdění" v cudzích domácnostiach. Kamera hovorí sama za seba a veľmi sa mi páčil jej uhol fixnutý na Tomáša či pohľad z prvej osoby, kedy ste si museli dianie okolia viac-menej domýšľať. Film sám o sebe je zaujímavý experiment pojednávajúc o vzťahu skrytého sociopata s jeho medziľudskými vzťahmi a ťažkými morálnymi rozhodnutiami. Jedinú vec, čo môžem filmu ozaj vytýkať sú vulgarizmy. Neberte ma zle, som proti tomu, aby sa filmy slovne cenzurovali, keď sú 18+ a majú tú možnosť nadávať ak je to zdôvodniteľné, ale vyložene ma irituje, keď sa do scenáru pchajú veľmi neoriginálne frázy, ktoré v bežnom živote ja osobne rád pri každej príležitosti cynicky vysmejem (narážam na "detinskosti" ako kok*tko či poj*banec). Nič, sa ale nemení na tom, že ani takýto detail mi film nedokázal zhnusiť a brániť ho trpezlivo dopozerať do úplného, (i keď zahmleného) konca. Ak ste film nevideli, myslím si že ním chybu nespravíte, ale ak nejasné experimenty nie sú vašim pravým orechovým, potom budete mať s filmom menšie problémy. Slovenskí režiséri si veľmi dobre uvedomujú, že ich diela nie sú Hollywoodske skvosty. A bol by som rád, keby to tak aj ostalo... (22.05.2021)