Dellamorte Dellamore

Byť správcom cintorína kde sa mŕtvy, po siedmich dňoch a niekedy aj skôr, preberajú k životu je práca na plný úväzok a to hlavne keď dôjde k zrúteniu autobusu z útesu plného študentov. Krásne prostredie cintorína ktoré naberá tú správnu atmosféru s derúcimi sa mŕtvymi do noci ktorých treba likvidovať guľkou do hlavy, rýľom alebo krucifixom, správcove trefné cinické monológy („To je zas deň.“ vonku krásne slnečne), skvelí Rupert Everett a jeho osudová milenka s ktorou si to rozdáva na hrobe jej mŕtveho manžela („My sme pred sebou nemali žiadne tajnosti.“), inak krásna fínska modelka, to všetko pod taktovkou kúzelníka s atmosférou a prácou s kamerou Michela Soaviho v patrične uletenom duchu. (24.02.2008)

Tento príbeh je o chalanovi s menom Dellamorte a má zaslužilú robotu a tou je zabijať mrtvých aby mali už klud,lebo vždy keď niekto zomrie a pať dný vstane z hrobu,a je z neho zombie.On sa nepýta prečo práve on ale berie to ako poslanie.Ale hlavne to berie s určitou iróniou a jemu pomáha troška zaostalejší Gnaghi,ktorý prekypoval srandovnosťou.Dellamorte stretne ženu,ktorá ho čoraz viac pritahuje ale ktorej pred časom zomrel manžel.Film hrá aj na zvratenosť.Lebo mať pohlavný styk na hrobe svojho 2 týždne mrtvého manžela sa mi zdá trocha morbídne a celkovo sa tento film neberie moc ľudsky.No masky sa veľmi vydarili.Pekný výlet do záhrobného sveta.Toto nie je štandardný zombie film,lebo tento sa sústreduje na hlavnú postavu ako na nemŕtvych ale hlavne to je aj velká sranda.Film držia na vysokej urovni velmi dobré hrajúci herci.A tie znázornené plamienky čo sa prehánali po cintoríne,mi tu vadili lebo sa vobec nehodili do príbehu a aj vizuálne boli dosť slabo stvárnené.Konečne zas jeden efektný gore filmík.Tá mrtvolná vášen sa niesla celým filmom.Nie je to také velkolepé ako Braindead - Živí mŕtvi ale aj tak som sa bavil.Len škoda že nebolo vysvetlené prečo sa to všetko dialo na tom cintoríne. (18.05.2014)

Dellamorte Dellamore je jedním z těch hororů, co si dokázal za ty roky, co spatřil světlo světa, okolo sebe vypěstovat onu auru kultu, ani nevím proč jsem s jeho projekcí tak dlouho váhal. Teď jsem na něj teda konečně koukl a... přišlo menší zklamání, mno. Velký plus ale určitě za to, jakým stylem se tu přistoupilo k zombie filmu (i když tohle nakonec zase až tak zombie film vlastně není, přestože je to tu zombík za každým druhým náhrobním kamenem :-), taktéž plus za prostředí (ten hřbitov byl fajný) a taky za jakous takous poetiku- dekadentní, zvrácenou a tak. (15.12.2014)

V predstavení Eo Ipso divadla Stoka (z roku 1994) bola scénka o princípe smrti a života v umeleckej tvorbe a vlastne aj v živote samotnom. Volala sa Smrťá - Žiťá (Ars poetica). Soaviho film mi ju pripomenul. Áno pocta Böcklinovi aj Vertigu a kadečomu všeličomu, na konci zabieha do mysterióznosti a celý čas pôsobí dojmom pokrivenej paródie, či adaptácie nejakej poviedky Ladislava Klímu. Napriek snahe o dejovú i obrazovú originalitu mám z výsledku skôr rozpačitý dojem torty psíčka a mačičky, ktorí do nej vložili všetko čo im chutilo - mŕtve myši, ryby ba aj kosti aby krmy bolo dosti. Na nuansy chuti sa až tak nemyslelo. Alebo aj inak: čo stačí na párminútový divadelný skeč, stopäťminútový film celkom nezvláda. 66,6 % (22.02.2013)

Má to útulné prostředí hřbitova, které prodává nápaditá kamera, atmosféru osmdesátkových hororů a hrdina s jeho problémy připomene Evil Dead 2, ke kterémuž typu filmu tu bylo našlápnuto. Jenže Dellamorte Dellamore není zběsilou černou komedií, ale jen tak si plyne a jeho tlačení na romantiku a styl humoru mě nebaví. (05.08.2023)