Beau-père
Stepfather
Beau-père
Réžia:
Bertrand BlierScenár:
Bertrand BlierKamera:
Sacha ViernyHudba:
Philippe SardeHrajú:
Patrick Dewaere, Ariel Besse, Maurice Ronet, Geneviève Mnich, Macha Méril, Nathalie Baye, Nicole Garcia, Fabrice Luchini, Maurice Risch, Maurice Biraud (viac)Obsahy(1)
Předčasně zesnulý Patrick Dewaere v tragické roli nevlastního otce, který se zamiluje do své adoptované dcery. Otčím si nemůže pomoci, jeho city a touhy jsou tak hluboké, že ačkoli si je vědom svého jednání, nemůže to zvládnout a situace pomalu spěje k tragédii. (MVanis)
Recenzie (23)
Škoda, že je to vedeno v uspávajícím rytmu, pro citlivé duše to však bude možná elektrizující....záleží na náladě.....film plný niterných pocitů...inu, téma vztahu nevlastní dcery a otce může být pikantní......a taky že pár odvážných scén se tam najde.... ()
Když jsem si četl o čem film je, tak jsem se na něho vyloženě těšil. Bohužel to, až takové terno není a je to na můj vkus až moc jemné a nezajímavé. ()
Označiť Blierov film ako "lolitovský" nie je celkom spravodlivé. Lolita je vyzývavá, pričom vedome útočí na Humbertove zmysly svojou mladíckou aroganciou. Blier na druhú stranu nahrádza aroganciu neistotou a vyzývavosť strachom. V spracovaní vzťahu nevlastného otca a adoptívnej dcéry je úprimný, priamy a vyhýba sa prvoplánovej provokácií. Marion nie je vyzývavá, má strach a hľadá pocit bezpečia; Rémi je nerozhodný, neistý, potrebuje zachrániť a má tendenciu od problémov utekať. Príbeh má pokojné a pomaly plynúce tempo, vďaka čomu vývin zápletky zasiahne diváka vždy v ten správny moment. Kompozícia mizanscény je mimoriadna, Blier využíva estetiku filmového neobaroka a kontrastu dvoch odlišných svetov: drahé a preplnené reštaurácie, v ktorých Rémi hráva na piano a skromne zariadený Rémiho byt s holými stenami, niekoľkými obrazmi na podlahe, pianínom, starostlivo usporiadanými LPčkami a stolom s dvomi stoličkami v predsieni. Dôležitým prvkom v narácií je búranie onej notorickej štvrtej steny, kedy sa rozprávačom striedavo stávajú Rémi, jeho priateľ Nicolas, či Nicolasova manželka. Ťažisko filmu je v postavách, ktoré sú výborne napísané a rovnako úchvatne zahrané. Patrick Dewaere po celý čas exceluje v úlohe rozpolteného klaviristu plného pochybností, Ariel Besse mu skvelo sekunduje a veľmi príjemným prekvapením je "basista" Maurice Risch. V hudbe stavil Sarde na prevažne klavírne skladby ladené štýlovo do jazzu. Milostná téma je nádherná a melodický postup mi trochu evokoval Ravelovu Pavane pour une infante défute. Objavuje sa aj sladkobôľne husľové sólo Stephana Grappelliho, ktoré sa výrazom odlišuje od jazz manouche kompozícií, ktorými sa preslávil ako člen Quintette du Hot Club de France. Beau-pére je príbehom o hľadaní pocitu bezpečia a o tom, ako veľmi dokážeme klamať samých seba keď sa cítime ohrození a bezmocní... ()