Siedma rota za úplnku

Poslední z řady (ne)šťastných náhod ňoumovitého tria se vyznačuje především zacílenější réžií. Škála vtípků díl od dílu nezadržitelně klesá, ale na 3,5* plně dostačuje i tentokrát. Nicméně, kdybych měl možnost si pro příště vybrat jiný "Clair de Lune", než ten se Sedmou rotou natáčený ve dne, tak si raději zarelaxuji u Debussyho...:) (03.02.2008)

Stará parta troch motáckych spojárov zo siedmej roty a moje sympatie k nim výrazne zachraňuje dojmy z poslednej časti tejto voľnej trilógie. Humor je oproti predošlým častiam podstatne prvoplánovejší a celkovo až príliš okato chcený, a preto na mňa nefungoval tak ako mal. Zabaviť sa na tom stále dá, ale už je to vyslovene priemerná zábava. 6-/10 (12.09.2011)

Siedma rota zo 106. spojovacieho pluku, nielenže konečne [úplne úspešne] dospela do finále, ale zároveň si taktiež trochu i napravila pošramotené renomé z predchádzajúceho dielu, kedy tentoraz danému titulu naprosto dominovala akási »dvojznačnosť«, čo som iba s otvorenou náručou uvítal. • A síce teraz na plné ústa nevravím, že by mi boli zrovna títo «vojnoví hrdinovia» v zložení týchto protagonistov: Chaudarda, Pithiviera a Tassina; akosi povedzme, že príliš [ne]sympatickými, ale zase nemôžem ani celkom potvrdiť, že by mi vskutku cezpríliš prirástli ku srdcu, teda najskôr len niečo medzi tým, čo by bolo v podstate v priamom súlade s aktuálnymi náladami, ktoré sú naozaj dosť pozoruhodným spôsobom nadštandardné. • Skrátka, aktuálne motto by mohlo znieť práve nejako takto: „Mali viac šťastia, než rozumu,” na základe čoho vlastne režisér Lamoureux postavil i daný príbeh o »francúzskom odboji« v okupovanej, francúzskej zóne, ako na začiatok rozvíjajúcej sa línii udalostí, ktoré ozaj zaujímavými postupmi naberali na čoraz väčšej spádovej dynamike, súčasne aj akejsi nočnej estetike, kedy si snáď tieto postavy ani pomaly nevideli na špičku nosa; alebo proste nočné zábery sa vyznačovali mimoriadne nízkym osvetlením daných postáv, čím sa de-facto dosiahla vysoká miera autenticity. Bolo by zrejme minimálne aspoň veľmi zvláštne, ak by boli títo všetci účinkujúci, na čele s Gestapom, v nočných scénach, zreteľne osvetlení, čo sa našťastie neuskutočnilo, ale zasa nemôžem poprieť ani to, že som sa vtedy nevedel v dianí vôbec orientovať, čo podľa mňa nebolo možné ani v naprostom reáli, a tak tým pádom sa režisérovi podarilo vytvoriť čosi nadčasového, čo mi rozhodne utkvelo v pamäti, aj keď som paradoxne nemal veľký prehľad o tom, čo sa vlastne pred mojim zrakom odohráva, a myslím si, že to netušili ani daní protagonisti, čo vari automaticky vytváralo ďalší rozmer - extra naviac. • Jednoznačne z mojej strany smeruje na posledný diel «spojárskej trilógie», podstatnejšia chvála, keďže na rozdiel od svojho nedopečeného predchodcu, som mal väčšieho zdania, že celkové dianie bolo oveľa viacej prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie, a to ani nehovoriac o ich »hrdinských zásluhách«, ku ktorým sa totižto dostali, ako slepí k husliam; a mimochodom to je na tom to najlepšie = V Ž D Y  sa  S T A N E  to, čo N A J M E N E J  O Č A K Á V A Š ? (08.01.2024)

Trojka kupodivu ve Francii propadla. Přitom není o nic horší než první filmy. Mondy dál jemně perlí a je to luxusní ryze galská vtipná zábava, která mohla a měla být delší než chabých 80 minut. Pozor na dabing, ten původní od ČST Praha má někde lepší překlad, ale znalci evidentně nedají dopustit na ten véháeskový, tento doporučuji i já - Mondy/Přeučil ("...každý máme svou sítˇ a vzájemně se do toho nepleteme"). Film ve své době běžel v kinech v originálním znění s titulky, takže původní dabing od FSB tady neexistuje. (04.12.2020)

Staří známí spojaři, nyní už váleční veteráni žijící spořádané nudné životy, se typickými zmatky, náhodami a shodami okolností dostanou v okupované Francii do víru odbojářských akcí, přičemž stihnou svým nenapodobitelným způsobem zlikvidovat půl GeStaPa... a mimo jiné pochopíte, co je na mazutu tak odporného a jak jsou cizí jazyky důležité:) (24.01.2003)