Jazda na tigrovi

Podľa mňa sa určite nejednalo iba o akúsi, čistokrvnú komédiu, ako sa mimochodom [chybne!] uvádza na danom, filmovom ČSFD portáli, ale teda najskôr by som daný titul prirovnal ku akejsi »dramédii« so zopár komediálnymi prvkami, vrátane i dramatickej štruktúry, ktorá v podstate priamočiaro prevládala naprieč týmto, sprvoti iba väzenským dianím, a to konkrétne v spolupráci s ústredným protagonistom: Giacintom "Ošetrovateľom" Rossim v následnom podaní skrz-naskrz: Ninom Manfredim, ktorý vlastne naprosto unikátnym spôsobom, svojmu [ANTI]hrdinovi prepožičal poriadny kus «kreténskej debility», čo u mňa skoršie vyvolávalo určité rozpaky, než zrovna povedzme častejšie úsmevy na tvári, pretože táto ústredná postava: „bola dokonca viac bitá, ako sýta,” ktorej celková mentálna úroveň dosahovala predsa trochu nižší stupeň na sínusoide, čím sa položil základný kameň na postavenie daného príbehu, ktorý bol postaveným predovšetkým len na tomto »sympatickom debilovi«, vedľa ktorého si nasledujúce postavy nemohli byť absolútne ničím isté, ba práve naopak; väčšinou sa pohybovali po veľmi tenkom ľade, čo bolo na celej veci asi najlepšie; skrátka prevládal akýsi druh «surovejšieho adrenalínu», ktorý mi vskutku dokázal rozprúdiť krv v žilách, rovnako ako aj týmto ďalším postavám vo fascinujúcich, hereckých stvárneniach. • Titulný názov v podobe: Jazde na tigrovi, má dvojitý význam, týkajúci sa nielen medzitým už máličko spomínaného Giacinta, ale zároveň i ďalšieho väzňa na úteku, ó áno, a to vedzte, že sa bude i čochvíľa utekať z tejto talianskej väznice, pričom z mojej strany s neupresneným počtom väzňov, aby som divákom náhodou nepokazil filmové očakávania, kedy tohto »ľudského tigra« by mal napokon predstavovať snáď nikto iný, než Tagliabue v podaní Maria Adorfa, a čo by sa následne mohlo potom stať, ak by nedajbože počas jazdy vypadol tento osamotený jazdec? • Geniálny scenár kvarteta scenáristov s pôvodným, českým dabingom z roku 1968, a to len po siedmich rokoch od premiéry! • Už úvodné titulky obsahovali nevídanú energiu, a to ani nehovoriac o úvodných záberoch, počas ktorých som si ihneď dokázal vytvoriť úsudok o tom, čo ma neskoršie zrejme čaká, a veruže sa bolo i naďalej na čo pozerať s neuveriteľným obsahom v rámci celku. (16.01.2024)

Sedesat let stary film? Ano, proc ne. Velmi lehce vtipny a spis dobrodruzny film, kde je trosku manic lehka italska potrhlost. Pokud se vam podari nad timhle mavnout rukou, uvidite pekny film o dost nesourode parte, ktera spoli sedi ve vezeni a vydava se na utek. Mate-li tento typ filmu radi, doporucuju. Zklamani nebudete. (10.05.2021)

Skoda, ze vacsina ludi pozna Maria Adorfa ako Santera z Mayoviek a z Via Mala. Tuna hra zlodejicka v base, ktory chce utiect , potom sa ale veci komplikuju. Ako sa komplikuju a kde, to si uz divak musi zistit sam - najlepsie pozeranim filmu. Film je to hodne ukecany .. za mna to ale bolo v pohode, ked som si odskocil na hajzl, taxom sa opat dosta do deja : 77 % (13.09.2020)

Drsný neorealistický film slušné druhé ligy, komedie však ani náhodou. Útrapy nedobrovolně z vězení prchlého zlodejíčka ve zbídačelé poválečné Itálii diváky spíš rozesmutní, než by mu vyloudily sebemenší náznak úsměvu. Přidejte si k tomu nepříliš známé herce, strohou kameru a syrové lokace a sledujeme sociologickou sondu ze života chudáků z jihu. SHRNUTÍ: Když je ti za katrem líp než venku. (15.11.2023)

Fraškovitá útěkářská komedie, oživena nespolehlivým vypravěčem, notorickým lhářem, který se za katr dostal za předstírání přepadení sebe samého, je v závěrečném aktu násilně předělána na neorealisticky syrovou sociální satiru, ukazující odvrácenou stranu italského ekonomického zázraku (což odpovídá skutečnosti, že film režíroval „růžový“ neorealista). Stejný dojem neucelenosti vzbuzuje jednorázové, pouze zvýrazněním sociálně-realistické tematické roviny motivované odbočení od vyprávění v „první osobě“ (rozhovor jednoho z vězňů s manželkou, kterému protagonista nebyl přítomen). Postupný přechod od ironického nadhledu k melodramatickému patosu doprovází náhlá (a tudíž nepřesvědčivá) snaha ukazovat uprchlíky v lepším světle. Vzhledem k tomu, že před námi většinu času defilovali jako banda zaměnitelných imbecilů, je těžké začít si jich najednou vážit a soucítit s nimi. Silné herecké obsazení a pár vtipně komponovaných záběrů rozpaky z nesoudružnosti vytěsnit nedokáží. 60% (26.02.2014)