Misia bratov Konštantína a Metoda

Dokumentárna séria o živote a pôsobení sv. Konštantína - Cyrila a jeho brata Metoda na Veľkej Morave. 1. časť: V prvej polovici 9. storočia existovali na našom území dva  nadkmeňové útvary jedného etnika. Nitrianske  kniežatstvo na čele s Pribinom  a Moravské kniežatstvo na čele s  Mojmírom I. Roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Tak  vznikol prvý štátny útvar Slovanov, ktorý neskôr dostal názov Veľká Morava.  Vyhnaný Pribina sa usadil pri Blatenskom  jazere kde postavil hradisko Blatnohrad a vystaval viac ako 30 kostolov. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastúpil syn Koceľ.  V roku 845 kráľ Východofranskej ríše Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu, Mojmíra zbavil vlády a kniežatstvo zveril Mojmírovmu synovcovi Rastislavovi. Rastislav v snahe vymaniť sa spod vplyvu Frankov poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. žiadosť, aby mu poslal učiteľa a biskupa. V roku 863 prišla na Veľkú Moravu z Byzantskej ríše kristianizačná misia bratov Konštantína a Metoda.  Na Veľkú Moravu priniesla Konštantínom vynájdené prvé slovanské písmo – hlaholiku. Bratia do reči ľudu preložili evanjeliá a bohoslužobné texty. Prvou bohoslužobnou knihou, ktorú preložili bol Evanjeliár – teda výňatky z evanjelií tzv. perikopy  čítané pri nedeľných bohoslužbách. Originál prekladu evanjelia sa nezachoval, ale zachoval sa jeho odpis z 11. storočia, ktorý uchováva Vatikánska knižnica. Nesie meno svojho objaviteľa, kanonika knižnice - Assemanov kódex.  Bratia založili školu, v ktorej vyučovali domácich žiakov. Konštantín a Metod súčasne s vedením školy pracovali na prekladoch ďalších častí Svätého Písma a bohoslužobných kníh. Ich rozsiahle dielo sa zachovalo iba v odpisoch. Za najstarší hlaholský rukopis z prelomu 9.až 10.storočia sa považuje omšová kniha latinského  obradu – Kyjevské listy. Je to 38 modlitieb na 7- mich pergamenových listoch malého formátu. Najstaršia kniha modlitieb byzantského obradu je Sinajské euchológium.  Obsahuje aj Staroslovenský spovedný poriadok, pôvodne napísaný na Veľkej Morave. V tomto období vzniklo aj viacero pôvodných literárnych prác. Najznámejšou je Konštantínov Proglas - oslavná pieseň.  Po 40tich mesiacoch pôsobenia na Veľkej Morave  považovali misiu za skončenú a spolu so svojimi učeníkmi odišli do Ríma. Cestou pobudli 3 mesiace v Panónii, v Blatnohrade u Koceľa, ktorý podporoval hlaholiku a sám sa ju naučil.  Bratom dal  na výuku 50 mladíkov. Keďže Panónia a Veľká Morava boli v záujmovej sfére Franskej ríše, bratia tu narazili na odpor franských kňazov, ktorí im vyčítali, že neprávom pôsobia na tomto území.

2. časť: Najneskôr v auguste 867 prišli Konštantín, Metod a ich učeníci do Benátok. Konštantín v Benátkach obhájil spor o používanie slovanského jazyka v liturgii s trojjazyčníkmi (pilátnikmi), ktorí uznávali ako bohoslužobné  iba tri jazyky: hebrejský, latinský a grécky. Keď koncom roka 867prišli do Ríma, pápež Hadrián II. im vyšiel oproti so všetkými mešťanmi až pred brány mesta, pretože niesli ostatky sv. Klementa, ktorý bol rímskym pápežom - mučeníkom, a ktoré Konštantín našiel počas svojej misie na Kryme. Pápež Hadrián II. schválil staroslovenské bohoslužobné knihy a povolil staroslovenskú liturgiu. Konštantín zomrel v gréckom kláštore ako rehoľník Cyril a pochovali ho v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom.   Na žiadosť Koceľa pápež Hadrián II. ustanovil Metoda za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy so sídlom v Srieme  a poslal ho šíriť kresťanstvo na územia spravované Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom. Metod potom istý čas pôsobil v Blatnohrade.  Frankovia opäť napadli Veľkú Moravu. Po ich plienení Svätopluk uznal zvrchovanosť Franskej ríše. Rastislavovi sa to nepáčilo a chystal sa synovca na hostine zavraždiť. Ale Svätopluk sa o tom dozvedel, sám zajal Rastislava a vydal ho Frankom. Tí ho oslepili  a uväznili v niektorom bavorskom kláštore, kde zomrel.  Pri návrate Metoda na Veľkú Moravu ho na pokyn franských biskupov  internovali v kláštore v Elwangene. Svätopluk si nárokoval na Rastislavov stolec, ale Veľkú Moravu ovládli franskí správcovia Wilhelm a Engelšalk a Svätopluka uväznili. Odstránenie panovníkov Rastislava, Svätopluka a arcibiskupa Metoda vyvolalo odpor obyvateľstva, ktoré sa na čele s kňazom Slavomírom  vzbúrilo proti franskej nadvláde.  Ľudovít Nemec postavil na čelo svojho vojska Svätopluka. Ten však prebehol na veľkomoravskú stranu a  Frankov porazil . Svätopluk sa tak v roku 873 stal samostatným vládcom Veľkej Moravy. Vďaka jeho vojenským úspechom a intervencii pápeža Jána VIII. sa Metod vrátil na Veľkú Moravu, kde obnovil školu a  do liturgie zaviedol staroslovenský jazyk.

3. časť: Keď sa Metod vrátil na Veľkú Moravu asi v roku 874, obnovil učilište a zaviedol staroslovenský jazyk do bohoslužieb.  Bavorskí kňazi na to reagovali veľmi negatívne, pretože to videli ako porušenie latinskej tradície. Ďalším sporom bolo používanie dodatku Filioque v Nicejsko - carihradskom vyznaní viery, ktoré Metod nepoužíval, pretože sa nepoužívalo v Ríme a ani v Byzancii, ale používalo sa vo Franskej ríši. Za najväčšieho podnecovateľa týchto sporov sa považuje franský kňaz Viching, ktorý vycestoval do Ríma a ohovoril tam Metoda. 14. júna 879 pápež Ján VIII. zaslal arcibiskupovi Metodovi list Praedicationis tuae – Hlásanie náuky, v ktorom ho vyzval, aby sa dostavil do Ríma a vysvetlil obvinenia.  O tomto kroku pápež informoval Svätopluka listom Scire vos volumus – Chceme aby ste vedeli a povzbudil ho aby vytrval v pravej viere.  Vypočúvanie v Ríme dopadlo pre Metoda pozitívne.  Ján VIII. vydal bulu Industriae tuae – Tvojej usilovnosti, ktorá je dodnes zachovaná a nachádza sa vo Vatikánskom tajnom archíve. Pápež  ju adresuje Svätoplukovi slovami: „Dilecto filio Sfentopulcho, glorioso komiti." -  „Milovanému synovi Svätoplukovi, slávnemu vladárovi". Ďalej pápež nazýva Svätopluka jediným synom.  Pápež bulou potvrdil pravovernosť Metoda a ustanovil ho za „archiepiscopo sanctae ecclesiae Moravensis." – arcibiskupa svätej cirkvi moravskej.  Súčasne so vznikom provincie pápež Ján VIII. na Svätoplukovu žiadosť vymenoval franského kňaza Vichinga za biskupa „sanctae ecclesiae nitriensis" – svätej cirkvi nitrianskej. A nariadil mu, aby vo všetkom poslúchal svojho arcibiskupa Metoda. Pápež  bulou povoli používanie staroslovenského jazyka v liturgii. Po návrate Metoda z Ríma na Veľkú Moravu spory neutíchli.  Rozpory medzi biskupom Vichingom a arcibiskupom Metodom sa vyostrili natoľko, že Metod Vichinga exkomunikoval.  Začiatkom roka 885 Viching odišiel do Ríma, kde mohli z neho sňať exkomunikáciu. Medzitým sa zdravotný stav arcibiskupa Metoda zhoršil. Skôr než zomrel, určil za seba nástupcu - Gorazda. Arcibiskup Metod zomrel 6.apríla 885 ako 72 ročný. Na jeho pohrebe sa zišiel nesčíselný národ, odprevádzal ho so sviecami a oplakával dobrého učiteľa a pastiera. Uložili ho v moravskom chráme  na ľavej strane, v stene za oltárom Bohorodičky. Viching sa vrátil na Veľkú Moravu po Metodovej smrti s bulou pápeža Štefana V.  Bula má názov Quia te zelo fidei - Keďže si sa s horlivosťou viery a je určená Zuentopolco, regi sclauorum – Svätoplukovi kráľovi Slovenov. Pápež v nej odsudzuje Metoda a zakazuje používanie staroslovenského jazyka v liturgii. Metodovi učeníci boli vyhnaní z Veľkej Moravy a našli útočište v Bulharsku. (STV)