Make Way for Tomorrow

Tu netreba komentar , snad len poviem ze starnuci rodiacia  urcite nie su pritaz. Ha, poznam vsak pripady, kedy sa decko doslova vysralo na rodicov, starka nevladala a decko jej nijak nepomahalo, nechalo ju tak, nech sa trapi. Starky mal - a to viem z praxe - 85, 86 rokov, byval sam v dome /decko byvalo par 100 m od neho  vo vedlajsom dome na rovnakej ulici/, nedokazal si ist ani nakupit, stare suche rozky jedol od hladu, zima v dome viac vladla ako teplo. Dcera k nemu  nechodila  an i nakup mu nesla, vypinala mu kurenie .. .starky bol pre nu pritaz. Taketo haranty tu boli su a budu vzdy  : 95 % (16.10.2022)

Make way for tomorrow je dokonalým protipólom svižných konverzačných komédií klasického Hollywoodu. Je tu všetko naopak. Mladšie páry vystriedal starší, britkosť a cynizmus je nahradený úprimnosťou medzi milujúcim sa párom a pomalosťou. Prekvapí prístup, akým sa rieši vzniknutá situácia, nútené odlúčenie kvôli racionálnejšiemu riešeniu problému starého páru a ich prispôsobenie sa tomuto rozhodnutiu by bolo dnes asi neprípustné v každej rodine. Možno je film ku koncu stále sentimentálnejší, ale ono to k tej starobe patrí. Vtedajší komerčný film bol určený dospelému divákovi a tento ide so svojim cieľovým zameraním ešte ďalej. Pokiaľ sa niekedy niekde uskutoční festival venovaný jeseni života, Make way for tomorrow musí byť pre organizátorov povinnosťou. (04.09.2014)

Tento film by mal byť premietaný každý rok. Namiesto otrepaných vianočných klasík. Pretože upriamuje pozornosť na to, čo väčšina chce zahrabať pod koberec. Nestarať sa o to. Áno, v jadre filmu je otázka, ako sa majú potomkovia starať o svojich starnúcich, a čím ďalej tým viac nevládnejších a chorľavejúcich rodičov. A zároveň sa rieši tiež to, ako sa k starým rodičom majú ich vlastné deti správať a rozprávať sa s nimi. Prijať ich, aj s ich chybami a chorobami? Alebo odstaviť na vedľajšiu koľaj, ako nevyhnutnú a zbytočnú príťaž? Ako otravný hmyz, s ktorým síce musíme nejako naložiť, keď tu už je, ale čím skôr sa ho zbaviť a odpratať do hygienických odvšivovní (domovov dôchodcov)? Vynikajúca záležitosť, ktorá ukazuje lásku a vďaku detí k tým, čo si celý život odtŕhali od huby, len aby sa deti mali dobre. Najprv rodičov od seba separujú (pretože žiadny z potomkov si ich k sebe nechce naládovať oboch naraz), čím obaja trpia. Potom ich všemožne dirigujú a šikanujú (hoci deti to vnímajú ako primeranú opateru). No a nakoniec sa rieši odstavný domov, len aby tá protivná starena nezavadzala v rozvoji kariéry a pri výchove vnučky. Len jednu vec si všetci títo nevďační potomkovia neuvedomujú: že situácia sa bude o pár rokov opakovať, a deti zvyčajne nasledujú výchovné vzorce svojich rodičov. (14.08.2020)

Jakoby tento nestárnoucí film předznamenával neorealistické uchopení obdobného tématu minimálně v poválečném Umbertovi D. Ale to téma - nevyhnutelná "přebytečnost" staré generace a nevděk generace nové - je evidentně věčné. Nemusíme jít až ke Králi Learovi, s geniální nadčasovoství ho zachytil třeba i náš mistr Neruda. Vzpomínáte? "Dřevo ukradl jsi v panském lese / komu děláš z něho koryto?" / "Dědovi; - již se mu ruka třese, / nádobí už všechno rozbito." / "Nauč mne to!" - "Vida toho kluka, / nač by tvá to ruka uměla?!" / "Až se tobě třásti bude ruka, / koryto ti synek udělá!" (30.05.2015)

Zní to skoro neuvěřitelně, ale tohle je opravdu důstojnej předchůdce Ozuových rodinných dramat (s humorem) ze 40. a 50. let. Skoro celej film jen koukáte s otevřenou pusou, s jakou nadčasovostí McCarey dokázal zobrazit smutek odstrkovanýho stáří. Takový to dílo, po kterým se k něčemu snažíte odhodlat, v tomhle případě k tomu, že svý rodiče nikdy nedáte do důchoďáku a vrátiíe jim to, co dali oni vám. Kéž by to vyšlo :-)! (13.03.2012)