Late Phases

Bogliano vždy točil i točí nanajvýš priemerne filmy, keď nie podpriemerne. A tento patrí do tých priemerných vlkodlačích filmov. Je tu slepí veterán a dej sa točí hlavne okolo neho a susedsko rodinných sporov. Takže je zaplnený s nudnou vatou, ktorá sa stratí až pri konci. Tam sa to troška oživí smečkov vlkolakov a jedným akčným hrdinom. Masky vlkodlakov boli trocha vtipné, aspoň, že tam prebehla i premena na vlkodlaka, ta to trocha oživila. (27.11.2020)

Slepý veterán sa po nasťahovaní do domova dôchodcov stane svedkom zvieracieho útoku, pri ktorom umiera jeho pes i suseda. Na rozdiel od ostatných obyvateľov si myslí, že je v tom niečo viac a keď sa dozvedá, že útoky údajných psov sa dejú raz za mesiac, rozhodne sa nečakať bezmocne kým príde na rad a na najbližší spln sa pripraviť... Bogliano je frajer. Až mám chuť napísať to, čím som ho chválil pred necelým rokom pri "Here Comes the Devil"; že sa mu kvalitatívne darí realizovať v rôznorodých subžánroch hororu a to sa mi "Late Phases" páčil ešte o trošku viac než jeho minulý počin. Takže bez dlhších obkecov – silné postavy, fajn príbeh, temná atmosféra, chytľavá gradácia, pôsobivé spracovanie, obstojné efekty a úspešná (v tomto subžánri nevyhnutná) werewolf transformácia sa Boglianovi vydarili, bez toho, aby pri tom stratil svoj štýl. Takže pre mňa je to jeden z najlepších novodobých vlkodlačích filmov a zároveň aj jeden z najpríjemnejších hororov roku 2014. (22.11.2014)

Mupeti útočí. Pár osvěžujících prvků bohužel nemá šanci zachránit zdechlý celek. Konverzační scény svou úrovní občas připomínají dialogy z porna a triky jsou NE špatné, nýbrž naprosto směšné - zajímalo by mě, koho napadlo, že by z těch srandovně hopsajících maňásků mohl jít strach. Atmosféra instantně v hajzlu. Dějové zázemí je taky extra - v osadě dochází k brutálním útokům na lidi i zvířata, při nichž mj. cosi proběhne zavřenými dveřmi a rozfláká půl baráku. Policie: "LOL, normálka. Starouši se neuměj bránit, když jim do baráku vběhne dvoumetrová příšera. Dáš si kafe?" (12.11.2023)

Prekvapivo vydarená vec, ktorej veľa dal herecký výkon slepého bývalého vojaka a zaujímavý scenár. Vojnový veterán je rodinou odložený do dôchodcovského mestečka, nachádzajúceho sa v blízkosti lesov. Občas dôjde k útoku zvieraťa. Alebo to nerobí obyčajné zviera? Je to možno zbytočne dlhé a masky napriek snahe „urobiť to ručne“ a nie pomocou CGI (na čo ostatne zrejme ani neboli peniaze...) žiadny zázrak, ale ako celok to má niečo do seba. (11.01.2017)

Ambrose je starým veteránom z Vietnamu, ktorý pred pár rokmi prišiel o zrak. Nakoľko potrebuje občasný dohľad, jeho syn William ho presťahuje do uzavretej štvrte pre seniorov. Hneď v prvú noc po nasťahovaní do nového domu je "svedkom" brutálnej vraždy svojej susedy i milovaného psa, bez ktorého neurobil ani krok. Od miestnych ľudí či polície sa následne dozvedá, že jeden krát do mesiaca prichádza za nevysvetliteľných okolností o život nejeden dôchodca. Nakoľko je Ambrose bývalým vojakom, rozhodne sa že danej záhade príde na koreň. V sázke je totiž jeho vlastný život. Bogliano je bez pochýb talentovaným režisérom, ktorý vie spracovať horor v mnoha podobách subžánru. Bohužiaľ, napriek opätovne slušnému nápadu, svoj tieň neprekročil. V mojich očiach aj naďalej ostáva tvorcom priemerných snímkov, kde nie všetko funguje ako má. Po úvodnej, "polovičnej" (to už nám ozaj musia stačiť položené "jaternice" na bruchu?) gore scéne, nastáva doba "temna", kedy divák takmer hodinu čaká na niečo prekvapivé čo by ho mohlo zaujať (aj keď si treba samozrejme uvedomiť, že vtesnať mesiac do 50 minút nie je žiadna sranda ). Napriek tomu, že záverečná dvadsať minútovka vďaka pár zaujímavým gore záberom vynahrádza pomerne dosť, na viac ako 55% to nebude. A to zatváram obe oči pred schopnosťami aj keď zrelého, no predsa slepého 70-tnika. Kto vie či by to takto pekne zvládol aj môj otec, ktorý je "len" po výmene bedrového kĺbu - 55%. (24.11.2014)