Stanice číslo 76

Film se mě prakticky vůbec nedotkl. Nebýt té malinkaté gay vsuvky, tak bych si dal do své evidence poznámku "nezajímavý". Proč se dabují tak nízko hodnocené filmy, to nechápu, navíc hudební doprovod mi nebyl vždy sympatický a neodpovídal ději, dále strašně řval a přitom české dabéry nebylo skoro slyšet. Pro jednou a dost ... 4535 (28.10.2023)

Vitajte na palube najabsurdnejšej vesmírnej stanici v širokej ďalekej galaxii osídlenú tými najčudesnejšími pozemskými indivíduami. Poznáte ten pocit, keď vidíte upútavku na nejaký úplne neznámy indie film, prevrátite nad ňou oči a očakávate úplnú hlúposť? A nakoniec sa z tej hlúposti stane jeden z najpríjemnejších zážitkov za poslednú dobu. Presne taký je Space Station 76. Ako sci-fi fanúšik som sa k filmu dostal vyslovene len kvôli jeho názvu a označeniu „sci-fi“ v kolónke žáner. Pravdou však je, že týmto si u mnohých podobných získa skôr negatívne hodnotenia. Space Station 76 totiž vôbec nie je sci-fi v pravom slova zmysle, takže kto očakávam potrhlú komédiu v štýle Galaxy Questu a podobných bude zákonite odchádzať sklamaný, ak nie až vyslovene naštvaný. Zasadenie filmu do budúcnosti na vesmírnu stanicu v štýle 70. rokov, kde ľudia síce žijú v mohutnom vesmírnom komplexe, ale iné technické vychytávky ako roboti, robotické ruky nedosahujú ani len dnešnú úroveň, podtrhuje absurdnosť celého diania. Zároveň tým ukazuje, že sociálne problémy ľudí sa od 70. rokov výrazne nezmenili. Síce sa dnes v roku 2014 vysmievame tomu naivnému „oldschool“ obdobiu, ale sami sme pritom v dnešnej dobe ešte naivnejší. Rozhodne to nie je film pre všetkých a ocení ho len veľmi malý okruh divákov. Povedal by som, že skôr si prídu na svoje práve fanúšikovia Wesa Andersona, keďže film je veľmi podobne plný absurdných situácií na hrane trápnosti, to všetko je však jeho zámerom. Uťahuje si zo žánrových klišé (Dr. Bot!) a v jadre sa sústredí na hlbšie (dá sa povedať až „temnejšie“) stránky ľudskej osobnosti ako je sexuálna frustrácia, homofóbia, prehnané ambície, žiarlivosť alebo samota. Je zámerne podradný, či už „lacným“ vizuálom alebo na prvý pohľad absurdným príbehom, ale všetko to podáva s neskutočnou eleganciou. Chémia medzi postavami funguje a je vidieť, že všetci si natáčanie užívali. Navyše Liv Tyler je aj pred štyridsiatkou roztomilejšia než ktorákoľvek pätnástka! V časoch, keď Hollywood ponúka prestrelené, preafektované, vulgárne komédie typu Neighbours, Other Woman, Sex Tape a iné je Space Station 76 doslovne zjavením. Má hĺbku a dokázal efektne skĺbiť jemný inteligentný humor so zaujímavým, takmer až psychologickým rozborom charakterov. Pre hipsterov ako stvorené. Ostatní budú len nechápavo krútiť hlavou, to garantujem. Mne to však sadlo ako uliate. CELKOVO: 3,5* (7/10) (26.09.2014)

Příliš nerozumím filmům, které začnou tak, že se nic nestane, postupně se nic neděje a nakonec se samovolně ukončí, aniž by k čemukoli došlo. Takže místo úpěnlivých proseb, aby poslední křeček přežil, jsem se zabýval dumáním o tom, proč tohle někdo natočil, proč někdo projevil touhu v tom hrát a jestli by producent neudělal lépe, kdyby mi sehnané peníze poslal na účet. Přesto jsem to z nějakého záhadného důvodu dokoukal a za to si snímek rozhodně jednu poctivě svítící hvězdu zaslouží. (15.12.2014)

Vesmírná stanice 76 není ani sci-fi, ani komedie, ba ani drama. V konečném výsledku je to jen neuvěřitelná nuda a naprosté producentské selhání. Styl 70. let měl projektu především ušetřit peníze, jiný účel to fakticky nemá. Je to zoufale studiové, zoufale impotentní. Herci vlastně nemají co hrát. Není to ani tak špatné, aby to bylo svým způsobem přitažlivé. Ztráta času. Celkový dojem: 10 %. (20.10.2019)

Problém nízkeho hodnotenia som pochopila už v úvodných titulkoch. Občas ich človek ignoruje, ale tentokrát som sa na ne dívala a všimla som si grupu scenáristov, ktorí adaptovali scenár na motívy divadelnej hry, ktorú sami aj napísali. Potom sa začínal odvíjať film, v ktorom som prekvapivo rýchlo pochopila (a prijala), že číslo 76 nie je náhodné a znamená rok 1976, ktorému bol príbeh evidentne ušitý na mieru, a že sci-fi je to len vďaka kulisám vesmíru, vesmírnej lode a zopár futuristickým detailom - a že inak je to vlastne spoločenská melodráma... Áno, z hľadiska žánrov je to taký mišmaš, ktorý naozaj veľmi pripomína divadelnú hru, lebo ňou pôvodne bol. A divadelné hry dokážu byť čudné aj mimózne, a takto spracované ľahko vyvolajú nedorozumenie či rozpaky. No keď som si to všetko zrátala a bola ochotná sledovať spoločenské i medziľudské vzťahy a osobné problémy ľudí, ktorí neustále fajčia, sú malicherní, obmedzení a priznanie neplodnosti považujú sa rovnaký problém ako homosexualitu (rok 1976, ja som to vravela!), tak bolo vlastne všetko OK. Všímala som si dobré herecké výkony a psychologizáciu postáv a v pohode som dopozerala. Hoci dodnes netuším, prečo som si na základe traileru kedysi zafixovala, že je to bláznivá sci-fi komédia so Sigourney Weaver (avizovaná ako nový Galaxy Quest)... muselo sa mi to s niečím pomiešať :-) (19.01.2015)