Obsahy(1)
Jednoduchý príbeh o človeku na pokraji smrti, spomienkach a súboji o jeho dušu. O Smrti, ktorá nám je neustále v pätách, a zázrakoch, ktoré nás obklopujú. (dr.horrible)
Videá (1)
Recenzie (8)
Kde se vzala tu se vzala smrt - no dobře no, prostě tam už je. Asi stěží se tu bude hledat něco špatného a spíš by se mohlo už jenom dovylepšovávat. Třeba postava smrti - mohla být něčím na sobě specifická, něčím specifickým u kostýmu, nebo ve tváři. Rozhodně je dokonalé prostředí. Suprový les a víly, které jsou prostě skvělé po všech stránkách. Film možná působí i dobře díky té širokoúhlosti. Kdyby film býval ve formátu 16:9, většina záběrů by působila moc amatérsky. Takhle se to krásně schovalo a je z toho velké plus. Bacha možná na to vyprávění. Když něco vidím v obraze, tak mi to nemusí nikdo pořád popisovat. Po čase něco takového začne nudit, ale ok, tady to ještě nebyl takový extrém. Umírající mi spíš připadá víc jako smrt a smrt jako umírající. Možná kdyby měli prohozené role, tak by díky své vizáži mohli fungovat lépe. Pořád mi tam chyběl nějaký zlom v ději, kdy bych si řekla, aha! Proto on umírá a mohlo by to třeba šokovat, protože po té scénáristické stránce je to takové pomalé usínání i přes to, jak je dobře napsaný vypravěč. Tady je vyvrcholení jedno, a to to na konci. Normální film má dvě zápletky a vyvrcholení potom také dvě a dá se to dostat i do 5. minutového filmu, a tady by to taky bodlo, protože by nám byl víc vysvětlený smysl toho příběhu. Jinak pěkná práce. Zhlédnuto na youtube https://www.youtube.com/watch?v=2xDRWT9dkPI ()
Sympatická existenciálna odysea formulácií nádeje a jej rôznych foriem. Systém výstavby niekoľkých paralelných rovín, ktoré sú vedené až akousi antropologickou rovinou so sprievodom božích zvukov, vyjadrujú vhodnú kumulatívnu rovinu kladenia si krízových otázok v ríši fantazíjna. Práve ten cit a mravenčia práca, ktorým sa ťahala brána konečnej katarzie, vo mne vzbudila až uverenie a pochopenie toho, čo som videl. Trošičku zráža fakt, akou formou sa vedú rozhovory a samotné intonácie hlasov, čo v kontexte závažnosti a vznešenia, pôsobia skrátka rušivo. Stačí sa teda uzavrieť do seba, unášať sa prechádzkovou ríšou nadprirodzena, pochopiť presah nových šancí a intuícií zblíženia, a možno to raz prenesieme aj do toho reálneho, materialistického sveta. ()
Zajímavý filmeček, který je řemeslně na výborné úrovni, ale opravdu výborný výsledek je zazděn zbytečně roztahanou stopáží,kterou se sice snaží zamaskovat pomocí porůzných hudeb (nutno dodat, že dobrých), šedivých záběrů na ohlodané stromy zalité mlhou a lepé divoženky (sakra, kdepa ste nechali zrzky?) jenže... samotného děje prostě není tolik, aby vydržel na dvacet minut, obávám se, že deset by bohatě stačilo a navíc by zůstala zachována atmosferičnost. Pořád je to ale hodně dobře natočený a to jde u studentských filmů nejvíc, obzvlášť když si říkám, jak by podobné téma mohlo výtečně fungovat v celovečerní podobě (kdyby nebylo flashbacků). Solidní, studentskomírné čtyři hvězdičky, absenci vesmírných chapadlovitých vyder navzdory. ()
Vidím, že sa kolegovci rozhodli plodiť na čítanie veľmi príjemné, ale možno až príliš básnicky pojaté (ha, paradox) komentáre, takže sa pokúsim byť trochu faktickejší a odmeranejší - nemá to nič spoločné s mojim pohľadom na dielo, ale zaslúži si aj takýto uhol. Téma je zvolená vynikajúco. Vždy ma zaujímali úvahy a rozpravy o posledných chvíľach človeka, keď už dobre tuší, že sa jeho životná púť končí, a s vedomím neodvratnej smrti jej kráča v ústrety. Zmierenie sa s osudom ma však priťahovalo najviac práve vo filmoch, a musím uznať, že to Pavel vzal za správny koniec. Zakomponovanie krásnej prírody a rozprávkového ladenia reflektuje poetické rámcovanie, ktorému výrazne napomáha veľmi dobrá kamera (páčilo sa mi striedanie uhlov a skúšanie iných možností ako subjektívna kamera či odraz v spätnom zrkadle) a výrazné farebné filtre. Tie oddeľujú časovú rovinu súčasnosti a spomienky na detstvo, ktoré sú presne také, ako si ich často predstavujeme - po rokoch zostáva takmer už len to nádherné a dobré, a tak je tónovanie veselšie (žltá, aspoň myslím), súčasnosť je temnejšia, chladná a smutná, takže neveselá (modrá). Čo je naopak nevýrazné, je rečový prejav, konkrétne intonácia hlavného protagonistu, s ktorou som sa ťažšie stotožňoval a trochu rušila atmosféru - ale inak musím casting pochváliť (dievčatá sú krásne a Michala Sitka očakávam v novej slovenskej verzii Draculu - neskutočne mi pasuje do hlavnej role). Druhou vecou, ktorá mi tam akosi úplne nesadla, je voči Smrti kontrastná alegorická postava víly (resp. víl); mytologický a rozprávkový podtón je zaujímavý, ale v rovine súčasnosti mi tam jednoducho nepasovala. Záver však potešil a príjemne naladil, čím sa dostávam k poslednému bodu, a to je dobre zvolená hudba. Ako debut (ne)prekvapivo dobré, má svoje muchy, ale je to na správnej ceste. Premýšľam o 4* hviezde, zatiaľ 70%. ()
- Jednoduchý príbeh o človeku na pokraji smrti, spomienkach a súboji o jeho dušu. O Smrti čo nám je neustále v pätách a zázrakoch ktoré nás obklopujú - Tak to je, nejde o žiadnu oslavu Boha, skôr o memento smrteľnosti a protikladoch jej absolútna. Vieru v tom síce voľným okom postrehnete, ale žiadnu konkrétnu. Chlap je v koncoch, rekapituluje a mysľou mu bežia spomienky.. Na detstvo, starého otca, nato aké s ním bývalo všetko magické. Nepoznáme toho chlapa, nevieme čo za života vykonal alebo nevykonal, iba že kedysi bol tiež nevinným dieťaťom a že víly ktoré s ním behávali lesom, sa mu teraz hodia viac ako kedy predtým. Priamočiare, funkčné.. Nie som zďaleka cieľová skupina, už len pre moju averziu k filmom z vidieka; Čo tomu pridáva, je (opäť ako u Orfea) fakt že autor vedel čoho je schopný, načo mu stačia financie (rozpočet údajne 400 euro), načo mu stačia herci. Toto si pri amatérskych filmoch cením, keď sa na nič nehrajú. Voiceover možno trochu mrtvolný, ale je to hlas umierajúceho, takže nevidím problém.. Tri a pol, za všetko čo som spomínal, zaokrúhľujem bez výčitiek hore ()
Galéria (5)
Reklama