Prípad komisára Maigreta

„Udrela hodina trestu. Zomrieš na popolcovú stredu.” • Do vskutku ozaj malého, ospalého, francúzskeho mestečka: Moulins, resp. na priestranný zámok v Saint Fiacre, následne prichádza i sám komisár: Jules Maigret, a to teda konkrétne na akýsi priamy popud od istej, starej grófky [jeho dávnej priateľky], aby sa povedzme pozrel priamo na zúbok týmto »smrtonosným slovám« od neznámeho odosielateľa, ktoré u tejto dotknutej osoby, rozhodne právom vzbudzujú snáď tie úplne najväčšie obavy, nakoľko zrovna táto pani určite nepatrí medzi naprosto chudobné postavy; ba práve celkom naopak, že sa skrátka neskoršie bude daným, a v podstate i vrátane všetkých nasledovných súvislostí, vzťahujúcich sa na danú príhodu, dokonca možno čudovať i tento konkrétny vyšetrovateľ s neustále prítomnou fajkou v ústach, kedy zrejme popritom všetkom bafkaní, mu to i náramne kvalitne myslí...•  A apropo, ešte by som rád podotkol i to, že sprvoti sa tváril, ako nejaký «starožitník z Paríža», a to iba kvôli tomu, aby ihneď nevzbudzoval prílišnú pozornosť, ale čochvíľa sa veci dali takým extrémnym spôsobom do pohybu, že si väčšina z postáv veľmi rýchlo spomenula, odkiaľ vlastne tohto chlapíka pozná? • Bohužiaľ musím s následným poľutovaním skonštatovať, že barónka zomrela na infarkt, čo by malo naostatok vyzerať, ako normálna príčina úmrtia, no zdanie môže klamať, čo si vari hneď uvedomuje i ústredný protagonista v podaní Jeana Gabina, ktorý mi s nevídaným umom, predviedol ďalší zo svojich »hereckých koncertov«, a to najmä vtedy, keď si strhol «falošnú masku» starožitníka na vyšetrovateľa, kedy by sa mal mať každý podozrivý páchateľ na veľkom pozore, keďže sa tým pádom otvára i nový prípad! A vylúštiť tentohľa prefíkaný hlavolam, azda nie je nič pre začiatočníkov, čo si doslova presne vyžaduje niekoho špecifického, kto by mohol zrovna predstavovať J. Maigreta! • Skoro ani neviem, ako mám teraz vyjadriť svoje mimoriadne nadšené dojmy z prichádzajúceho detektívneho titulu: Maigret a aféra Saint Fiacre, keď ten predchádzajúci na mňa zapôsobil sotva iba tak priemerne, pričom tentoraz sa znovu jednalo i o akési pokračovanie z príhod komisára Julesa Maigreta s identickým tvorcom na režisérskej stoličke, ktorý musel vyhodiť výhybku na kvalitnejšiu koľaj, vďaka čomu si ma dokázal podmaniť na totálne maximum. Aha, už hádam tomu správne rozumiem, lebo aj zadumaná hlavná postava, veruže dorazila na dané miesto prostredníctvom vlakového spojenia, čo ju asi primälo počas cesty intenzívne premýšľať, ako naloží s dostupnými informáciami, ktoré sa budú potom čoraz viacej nabaľovať... • Mimoriadna kinematografická krása, akú neustále vyhľadávam, a ktorú občasne i nájdem, no nie vždy sa automaticky plne zadarí. • A finále pri okrúhlom stole, tak v tom čase už brilantný scenár dávno išiel na plné obrátky. (14.01.2024)

Simenon dokázal ve svých novelách přesně zachytit rozklad tradičních vztahů na francouzském venkově. Film se drží předlohy a spíše než kriminálkou je studií jedné venkovské komunity. Ovšem skvěle natočenou - atmosféra by se dala krájet dynamitem a Gabinovo vtělení do Maigreta ten zážitek jen korunuje. (16.03.2011)

Sice dávám 4*, ale přesto si myslím, že tenhle díl je ze všech gabinovek nejlepší. Parádní vraždička, fajn motiv a hlavně ten nebesky krásný, idilický venkov...a kromě výtečného Jeana Gabina jsou výborní i ostatní, postavy a podezřelí jsou také zajímavé charaktery... Atmosféra je krásně depresivní, scénář skvěle napsaný, hudba k tomu parádně pasauje... Saint-Fiacre je prostě jeden z nejlepších případů tohoto francouzského komisaře, a tohle zpracování to jen dokazuje. Škoda, že to není v barvě, to by ta vesnice byla ještě kouzelnější. Viděno v originále. Napětí, gradace, herci, příběh, atmo na výbornou, těsně pod hranicí pěti hvězd. 88%. (12.07.2014)

Případ komisaře Maigreta dokonale naplňuje představu o filmech pro pamětníky a navíc, přestože se jedná o francouzského detektivkáře, naplňuje i představu o klasické britské detektivní škole ve stylu Agathy Christie. Geniální detektiv si sezve podezřelé k jednomu stolu a v konfrontačním finále neomylně odhalí zlosyna. Přesně tohle mě neoslovuje a mám raději moderní kriminální žánr. Jean Gabin je spíš přirozeně charismatický, než že by se do postavy Maigreta hodil, a dovolím si svatokrádežně tvrdit, že v novodobé sérii adaptací Georgese Simenona mně coby Maigret daleko víc sedl Bruno Cremer. Celkový dojem: 60 % za ukázku francouzské filmové školy 50. let. (18.08.2015)

Reziser Jean Delannoy natocil vskutku posobivy, vynimocny film a v podstate aj nadcasovu kriminalku, kde druhy Maigret je este lepsi nez prvy. Co je u trilogii zvlastny pripad : vacsinou je najlepsia jednotka, potom nasleduje podstatne slabsia dvojka a ukoncena byva slabou / a vacsinou dementnou trojkou/. Tato trilogia je vynimka, a ja som tomu len rad. Reziser Delannoy rovnako ako v 1. dieli opat vladne skusenou rukou, kazda scena je prepracovana, a z kazdej sceny vidno, ze sa reziser do filmu vyzna. Kym vo filme Maigret klade past slo o vraha, ktory na Montmartri desil damy, v dvojke ide o vrazdu starej grofky. Paci sa mi, ze vsetko je inak, dej nie je ani nahodou priamociary, ma kopu zvratov a nejasnych situacii, ktore musi Jean Gabin ako komisar Maigret vyriesit. A riesi ich bravurne a aj s prislusnym nadhladom. Dialogy su prepracovane a na urovni. Plus nadherne herecke vykony, ktore si ako divak nehorazne vazim. Slo o moj prvy cisto francuzsky hovoreny film, takze moja francuzstina dostala zaber na maximum. Ale dobre, rozumel som, len ked sa spustili rychle rozhovory alebo nedajboze nejaka rychla slovna hadka, stratil som sa. Nevadi, lebo potom sa mi nit a dejova linia opat obnovila. Mimohollywoodska filmarska produkcia v plnej krase a nadhere. 100 % (30.08.2014)