Prípad komisára Maigreta

Z tajomných parížskych uličiek sme na francúzskom vidieku a atmosféra nie je o nič menej tajomná. Spočiatku bez zápletky, ktorá sa postupne rozvinie, skomplikuje až do záverečnej slovnej prestrelky. Rozuzlenie pri spoločnom veľkom stretnutí je ako od Agathy Christie a zvládnuté dokonale. V takto starej kriminálke by som takúto gradáciu deja neočakával. (29.07.2015)

ČT2 uviedla krátko po sebe dva filmy, v ktorých komisára Maigreta stvárňuje Jean Gabin. Oba filmy majú veľa spoločné, pričom Prípad komisára Maigreta má bližšie ku klasickej schéme detektívky a aj prostredím mi pripomína diela anglickej školy. Jean Gabin vysoko vyčnieva spomedzi ostatných hercov, čomu som sa vôbec nečudoval. Čudoval som sa tomu, že okrem neho ma prakticky nič nedokázalo tak nadchnúť, aby som mohol s pokojným svedomím označiť tento film za mimoriadny, tak, ako väčšina ostatných užívateľov. V každom prípade oceňujem záslužný počin Českej televízie, konkrétne ČT2. (30.07.2015)

Film lze charakterizovat několika málo slovy. Už sám fakt, že v tom hraje Jean Gabin, je zárukou inteligentní kriminálky, i když je to staré. Z kraje natáčení se Jeanu Gabinovi postava komisaře Maigreta vůbec nezamlouvala a odmítal ji dokonce přijmout. Připadala mu málo vtipná, nápaditá a ne moc vynalézavá. Duchovní otec postavy spisovatel Georges Simenon při setkání s ním povídá, Maigreta jsem vlastně vytvářel podle vaší fyziognomie a nevím o nikom jiném lepším, který by splňoval představu této role. A to u Jeana Gabina rozhodlo. Jeho postava Maigreta na filmovém plátně byla pro diváka spojena zejména s jeho charismatickou tváří. (28.02.2011)

Na to, že má tento film viac ako 50 rokov, je to veľmi dobre spravená a do posledných okamihov napínavá detektívka. Jean Gabin sa svojej úlohy komisára, ktorý vyšetruje smrť starej grófky, zhostil bravúrne. Postava Maigreta sa objavuje vo všetkých scénách filmu. Škoda, že v našich končinách je tento film, dá sa povedať, neznámy. Naposledy sa v SR alebo ČR v televízii vysielal vraj pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Nebolo by od veci, aby sa po ňom popozerali niektoré TV spoločnosti a predstavili ho súčasnej generácii divákov. (28.07.2013)

„Udrela hodina trestu. Zomrieš na popolcovú stredu.” • Do vskutku ozaj malého, ospalého, francúzskeho mestečka: Moulins, resp. na priestranný zámok v Saint Fiacre, následne prichádza i sám komisár: Jules Maigret, a to teda konkrétne na akýsi priamy popud od istej, starej grófky [jeho dávnej priateľky], aby sa povedzme pozrel priamo na zúbok týmto »smrtonosným slovám« od neznámeho odosielateľa, ktoré u tejto dotknutej osoby, rozhodne právom vzbudzujú snáď tie úplne najväčšie obavy, nakoľko zrovna táto pani určite nepatrí medzi naprosto chudobné postavy; ba práve celkom naopak, že sa skrátka neskoršie bude daným, a v podstate i vrátane všetkých nasledovných súvislostí, vzťahujúcich sa na danú príhodu, dokonca možno čudovať i tento konkrétny vyšetrovateľ s neustále prítomnou fajkou v ústach, kedy zrejme popritom všetkom bafkaní, mu to i náramne kvalitne myslí...•  A apropo, ešte by som rád podotkol i to, že sprvoti sa tváril, ako nejaký «starožitník z Paríža», a to iba kvôli tomu, aby ihneď nevzbudzoval prílišnú pozornosť, ale čochvíľa sa veci dali takým extrémnym spôsobom do pohybu, že si väčšina z postáv veľmi rýchlo spomenula, odkiaľ vlastne tohto chlapíka pozná? • Bohužiaľ musím s následným poľutovaním skonštatovať, že barónka zomrela na infarkt, čo by malo naostatok vyzerať, ako normálna príčina úmrtia, no zdanie môže klamať, čo si vari hneď uvedomuje i ústredný protagonista v podaní Jeana Gabina, ktorý mi s nevídaným umom, predviedol ďalší zo svojich »hereckých koncertov«, a to najmä vtedy, keď si strhol «falošnú masku» starožitníka na vyšetrovateľa, kedy by sa mal mať každý podozrivý páchateľ na veľkom pozore, keďže sa tým pádom otvára i nový prípad! A vylúštiť tentohľa prefíkaný hlavolam, azda nie je nič pre začiatočníkov, čo si doslova presne vyžaduje niekoho špecifického, kto by mohol zrovna predstavovať J. Maigreta! • Skoro ani neviem, ako mám teraz vyjadriť svoje mimoriadne nadšené dojmy z prichádzajúceho detektívneho titulu: Maigret a aféra Saint Fiacre, keď ten predchádzajúci na mňa zapôsobil sotva iba tak priemerne, pričom tentoraz sa znovu jednalo i o akési pokračovanie z príhod komisára Julesa Maigreta s identickým tvorcom na režisérskej stoličke, ktorý musel vyhodiť výhybku na kvalitnejšiu koľaj, vďaka čomu si ma dokázal podmaniť na totálne maximum. Aha, už hádam tomu správne rozumiem, lebo aj zadumaná hlavná postava, veruže dorazila na dané miesto prostredníctvom vlakového spojenia, čo ju asi primälo počas cesty intenzívne premýšľať, ako naloží s dostupnými informáciami, ktoré sa budú potom čoraz viacej nabaľovať... • Mimoriadna kinematografická krása, akú neustále vyhľadávam, a ktorú občasne i nájdem, no nie vždy sa automaticky plne zadarí. • A finále pri okrúhlom stole, tak v tom čase už brilantný scenár dávno išiel na plné obrátky. (14.01.2024)