Diplomacia

Minimalistické drama postavené převážně na skvělých dialozích. I když se to hlavní odehrává převážně v uzavřeném prostoru generálovi kanceláře, je tu dostatečně napětí k udržení pozornosti a rozvinutí děje. Na své si přijde i kamera, která rozhodně není nudná. Z naší tvorby mi připomíná Daňkův Dialog s doprovodem děl. (08.11.2016)

"IT'S A SIMPLE QUESTION. WHAT WOULD YOU DO IN MY SHOES?" ------------ André Dussollier a Niels Arestrup tu zvádzajú fenomenálny herecký koncert v izbe parížskeho hotela Le Meurice počas jednej júlovej noci roku 1944, kedy sa rozhodovalo o osude Mesta svetiel. Zničiť alebo nechať žiť? Arestrup, hrajúci generála Choltitza, predvádza silne charizmatický výkon, s každou vetou nesúcou váhu a serióznosť, prednesenou tak, akoby ani nebol Arestrup, ale sám Choltitz. Dussollier, ako konzul Nordling, rovnocenne sekunduje. Taktiež rozmýšľam, či scéna, v ktorej Nordling presviedča Choltitza a hovorí mu, aby si seba predstavil na tomto [jeho izba] balkóne o päť rokov neskôr, je odkazom na skutočnosť, kedy sa Choltitz o 12 rokov neskôr vrátil do hotela Meurice, kde ešte stále robil ten istý barman, ktorý tam pracoval aj v 1944 a ktorý Choltitza spoznal, ponúkol mu šampanské a zobral ho do "jeho" izby, v ktorej stál 15 minút ako omámený. A keď už sme pri tých historických (ne)presnostiach, mám silný pocit, že Diplomatie neodvádza tú najlepšiu prácu. A to teraz čisto odhliadnuc od pohnútok samotného generála, keďže o tých vie najlepšie iba on. Napríklad, film uvádza v záverečných titulkoch, že Choltitzovej rodine sa nič nestalo a neboli ani zatknutí, pričom francúzski historici tvrdia, že jeho rodina bola v koncentračnom tábore. Film taktiež tvrdí, že sa Choltitz stretol po vojne (r. 1955) s Nordlingom, pričom som o tom nenašiel žiadne dodatočné informácie, iba že sa stretol s predsedom metského zastupiteľstva Taittingerom, keď navštívil Meurice (r. 1956), s ktorým sa spolu s Nordlingom stretával počas vojny. Taktiež film tvrdí, že Sippenhaft sa preniesol do praxe na nemeckých dôstojníkov kvôli Choltitzovi a jeho predchodcovi, pričom sa tak stalo kvôli neúspešnému atentátu na Hitlera z 20. júla 1944. A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Presne kvôli takýmto "chybám" by si film štyri hviezdy zaslúžiť nemal a rozhodne by sa našli aj lepšie spôsoby dramatizácie diela. Tri hviezdy sú ale paradoxne skutočne žalostne málo za výkony podávané ústrednou dvojkou a tiež za to, že som si film značne užíval a niekde v polovici zvažoval päť hviezd. (16.12.2020)

"Ak zničíte Paríž vaše deti a všetci čo prežijú budú nosiť hákový kríž vytetovaný na tele, tak ako iní teraz nosia žltú hviezdu..." Skvelý, takmer výlučne konverzačný film, dokáže diváka v istých momentoch doslova prikovať. Viac ako polovica tohoto nie veľmi dlhého filmu tvoria dialógy medzi dvoma mužmi. Nemecký generál mal od začiatku v sebe niečo ľudské, len to šikovne maskoval za Hitlerove rozkazy. Priznajme si, že nebol vôbec v ľahkej situácii a jeho postava bola veľmi silná, dobre napísaná i zahraná. Keďže Paríž dodnes stojí a vieme ako film skončí, nestačil som sa čudovať, že som o tejto významnej udalosti dejín nevedel. (Ja vždy hovorím, že 2.svet. vojna - hotová studňa na filmy...) Skvelý príbeh, výborné dialógy, dobre vybraní herci, jednoducho samá chvála. Niektoré dialógy a zábery na mesto pripravené explodovať ma nejako dojímali. Neviem, či začínam starnúť, alebo film takto zapôsobil i na iných divákov, no každopádne prekvapenie. Nechápem, že s týmto príbehom neprišiel niekto skôr, ale ešte donedávna bolo v móde ukazovať všetkých Nemcov ako nacistické stroje bez srdca a názoru. Ďakujme za objektívnosť a snahu ukázať dejiny v pravom svetle. --------V Paríži my malo meno Choltitz svietiť na Eiffelovke.------- 100%. (01.01.2015)

Zajímavá konverzačka. 1) Netuším, jak moc se přímluva švédského konzula podepsala na generálově rozhodnutí, ale je fakt, že Hitler chtěl Paříž v troskách a Choltiltz ji nezničil. 2) Svým hereckým výkonem mě zaujal Francouz po matce, Dán po otcovi, 65letý Niels Arestrup (vojenský velitel Paříže generál Dietrich von Choltitz). (20.01.2019)

Líbí se mi premisa, že tvůrci většino natáčí historické filmy velkolepě a zaměřují se na boje, na války, ale v případě tohoto snímku z doby druhé světové války na to šli tvůrci jinak. Jedná se vlastně o velmi komorní drama, které na divadle musí vypadat skvěle - však je také film adaptací divadelní hry. Ale i ve filmu se ukazuje herecká síla představitelů a skvělé dialogy. (18.05.2016)