Mladosť

Nádherné obrazy, nádherná angličtina, zběsilé charaktery. Nekonala se na rozdíl od Velké nádhery nuda, ačkoliv tempo je p.o.m.a.l.é. Možná se budete cítit vznešeně. Caine je bůh, Paul Dano divnej, Weisz už není mladá, Roly Serrano přesnej, Miss Universe nahá (a její příchod do vody úchvatný). Klubovka na velké plátno. (28.10.2015)

Tretí film v rade o starnúcom umelcovi, ktorý pre traumy z minulosti žije roky v úzadí a nie je schopný nadviazať na svoju zašlú slávu. A s úplne rovnakým vyvrcholením ako v This Must Be a Place. Skvelo sa na to pozerá, má to nádhernú kameru a niekoľko úchvatných scén, ale Sorrentinov štýl (aj kvôli nedotiahnutému scenáru s prebytkom expozičných dialógov a "coelhovských" múdier) je tu v niektorých momentoch už za hranou sebavykrádania. (13.08.2018)

Sorrentino je snob. Buď to zoberiete, alebo ho nechajte tak. Alebo sa skúste naňho pozerať trochu z odstupu a nebrať vážne to, či vás niektoré jeho gýčovo-umelecké obrazy serú, alebo uchvacujú. Mne ide o to, o čom jeho filmy sú a či jednotlivé témy a motívy dávajú zmysel v celku. Niektoré scény mu však schopný odpustiť nie som, levitujúci mních a Paul Dano s prekvapeným výrazom po zistení, že niekto ho videl aj v niečom inom ako v úlohe robota sú jednoducho lacné a tak zlé. Iné zase naopak. Škoda, že záver musel byť tak načančaný, ona tá britsko-americká starecká ironická elegancia tú vizuálnu nabubrelosť značne tlmila, až by som veril, že to bol zámer. Keď sa na Sorrentinove filmy pozrieme ako na festivalovú alternatívu k drsným sociálnym drámam, tak potom je v nich úplne všetko v poriadku. (21.10.2015)

Jedno je isté - Sorrentino je svojou poetikou, vizuálne (precízne kamerové nájazdy, strih, vycibrené kompozície) a audiálne (výber prevzatej hudby, mix zvuku, postsynchróny) niekde celkom inde než 90% „festivalových“ tvorcov. Keď príde na obsadenie, je jasné, že sa uňho dočkáme súčasnej hereckej špičky. A práve tu je zakopaný pes; ak by existovala príručka ako točiť komerčný art, La Giovinezza by spĺňala všetky predstavy o ideálnom výsledku. Sebavedomé odkazy k Fellinimu, virtuálna galéria obrazov a umeleckých diel, zasnené rozjímanie nad mladosťou, starobou a životom, ironicky povznesené komentáre na účet spoločnosti, naoko závažné témy vytiahnuté zo šlabikára akademických motívov. Pre sviatočného klubového diváka pôjde istotne o jeden z filmov roka, a nemožno mu to ani v najmenšom vyčítať. Pre diváka, ktorý hľadá viac, ale bude v nádhernom obale predávaná myšlienková plochosť, izolovaná v umelom vákuu umenia, časom čím ďalej ubíjajúcejšia. „V jednej zo scén Fred Ballinger stojí pred nádhernou klietkou a hľadí na vtáka v nej sediaceho. Scéna je metaforou toho, ako je samotný Fred uväznený v osídlach narušených rodinných vzťahov, starých krívd, neschopnosti a neochote vrátiť sa k práci a začleniť sa späť do spoločnosti. Vystihuje však i charakter filmu, ktorý sa v snahe priblížiť umeleckému ideálu a svojim vzorom vyčleňuje z komentovanej reality a i keď hovorí o dôležitosti skutočných emócií, sám žiadne neobsahuje.“ 60% Viac v recenzii. (22.10.2015)

Tohle je film se šíleně pomalým tempem, takže většinu diváků bude nudit. Jako nebylo to tak hrozný, ale já jsem se prostě po 40 minutách rozhodl, že nechci strávit další hodinu a půl čučením na tenhle pomalý a dějově nezajímavý příběh. Víte jak si většina lidí chce užít dovolenou na pláži u sluníčka, oddechnout si a prostě nic nedělat? Tak tohle je přesně film pro takové filmové diváky, kteří si jen chtějí sednout k telce, pomalu v klídku se dívat na film, užívat si to pomalé tempo, nepřemýšlet nad žádným složitým příběhem. Těmto lidem se to bude líbit, ale já k nim nepatřím. (30.05.2017)