Orfeova pieseň

40 minútový film, ktorý neviem čím chcel byť. Fantasy, dráma, horor? Naozaj netuším. Hrčka v hlavnej úlohe nevýrazný, podobne ako celkové dojmy a pointa z filmu. Aby som len nekritizoval, tak na to že ide o študentský film musím pochváliť kvalitu efektov a tiež vizuál. Ale ako celok ma Orfeva pieseň teda vôbec nezaujala a červené čísla nad 70% sú pre mňa záhadou. 2* (25.02.2021)

Tak se nám to studenti filmových mnohoumů zvedají a dokáží buď schrastit předlohy kurevsky věhlasných fantasijních legend (v Čechách se točí podle Terryho Pratchetta!), nebo na Slovenku filmují podle pocitu z komiksové povídky Neila Gaimana (kterou jsem nečetl) a .... Ono to funguje! Evidentně to bylo docela drahé (pár cgi záběrů, které jsou minimálně stejně kvalitní, jako béčková americká produkce, což je na studentskej film dost dobré), výborně zahrané, obsazené a navíc i dobře ozvučené, jediný problém, který sem se drze rozhodl najít je v ději, který se v závěru stal... Nechutně klišovitým a nedávajícím prostor pro jakoukoliv představivost, což mě nebetyčně štve (skoro jako když jsem zjistil, že ten pelikán, co mě klovl do kolene v zoo před pár lety nebyl exemplárně potrestán vyhoštěním do nějaké hodně vzdálené vysušené země, zotročením a oholením peří) a nutí mě to srazit pátou hvězdičku, nicméně je to neskutečně zajímavej projekt, u kterého si autoři dost podělávají kariéru tím, že film neuveřejní jinými kanály, než-li jen jako DVD přílohu jednoho přesluhujícího měsíčníku... (21.03.2014)

Ako uchopiť neuchopiteľné a sfilmovať nadpozemský fenomén? Roman Gregorička na to, zdá sa, má odpoveď a vidí viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Odkaz legendárneho Neila Gaimana v podobe série Sandman mnohí, ako je vidno aj tu, považovali za nesfilmovateľný, a predsa to tím okolo Gregoričku dokázal. Ako? Inšpiráciou sa im stala jednoduchá poviedka, pretavená do krátkej audiovizuálnej novely, pohybujúcej sa na rozhraní komornej psychologickej drámy a atmosférickej snovej fantasy so sandmanovskou filozofiou a okridleným antickým rámovaním, na ktorom odlieta v ústrety špičkovému výsledku. Z pohľadu skvele zvoleného castingu (Hrčka ešte raz bude niečo znamenať), scenáru, dramaturgie, montáže ale aj animácie a efektov ťažko nájdem zrovnateľný študentský projekt. Plus sa mi, ako nečitateľovi komiksovej série (čo neznamená, že Gaimana nečítam - trebárs Neverwhere mám pekne na poličke), dostalo zopár zaujímavých myšlienok na zamyslenie. A to sa ráta. 80% (16.03.2014)

Nech sa na mňa Gregorička nehnevá, ale ak by mi nebolo po flme povedané, že sa jedná o adaptáciu komiksu, ktorý by som si mal asi pred filmom prečítať, tak by som bol v symbolizme filmu a tak aj jeho zmysle dosť stratený. Chodúr totiž píše viac pre znalcov komiksu, ako pre bežných divákov (bežní neznamená blbí) a tak profesionálne odvedená práca trikárov vychádza trochu nazmar. Každopádne v rámci študentskej tvorby nadpriemer a dôkaz, že aj na školách môže vzniknúť aj niečo "odlišné" od toho, čo automaticky na tejto úrovni očakávame a tým pádom nás to nemá čím prekvapiť. (05.05.2014)

Film mnoha nálad. Najzaujímavejšia na tom celom je samozrejme postava tajomného pána v pozadí (jeho meno schválne nevyslovujem, aj keď je uvedené v obsahu) a ten ovplyvňuje hlavnú postavu a jej vnímanie. Čo presne je myslené doslovne a čo nie, vedieť nechcem, takto je to lepšie. Jeden slávny režisér raz povedal, že ho udivuje koľko skrytých zmyslov a významov našli v priebehu rokov diváci v jeho diele, pričom on sám to tak nemyslel. Orfeova pieseň je film zo života, fantasy zo života, film o realite a jej ovplyvňovaní, o sebadôvere a jej znovu nadobudnutí. Autor si pomáha humorom a skoro hororovými pasážami, pričom ani jedno nekazí vyznenie a nepriamočiaro vedie k finále, ktoré mohlo byť o čomkoľvek. V tom to je, autor vie o čom chce rozprávať a vďaka odbočkám a nadprirodzenu, dáva svojmu dielu ďalšie rozmery, ktoré možno ani sám neplánoval. Herci a triky, nie úplne dokonalé, avšak nato že ide o snímku spichnutú takmer na kolene a nato z akých minimálnych prostriedkoch vznikala, mi je tým ešte sympatická. Žiadna póza, uvedomelosť vlastnej nedokonalosti a na záver troch povzbudenia, ktoré mnohí potrebujú (píšem v tretej osobe, pretože to vo filmoch rád nemám, ale vďaka nevnucovaniu, mi to tu nevadilo). Takže študentský film, zázraky nečakajte, ale je to príjemné... PS: Čarodej z WC Landu začal písať scenáre, prajem mu to a snáď zostane pri menších dielach, pretože na Slovensku akčňáky nepotrebujeme, rovnako ako filmy z dediny. A ak sa z neho raz naozaj stane slovenský Wes Anderson, snáď zo mňa, vole, urobí aspoň skriptku (smajlík) (19.12.2013)