Song of Orpheus, The
Réžia:
Roman GregoričkaScenár:
Pavel ChodúrKamera:
Marek KováčHudba:
Matúš ŠirokýObsahy(1)
Orfeova pieseň rozpráva o mladom Dávidovi, ktorého vnútorní démoni, prenasledujúci ho už od detstva, donútia konečne konať a tak sa vďaka terapeutovi Arturovi rozhodne napísať divadelnú hru. Vloží do nej všetko, celý svoj život a pocity. Stretáva sa s hercom na voľnej nohe, Alexom, ktorý mu pomôže s realizáciou samotnej hry, no keď sa už zdá, že je všetko na dobrej ceste, Dávidovo znovu nadobudnuté sebavedomie sa začne rozpadať. Tu prichádza tajomný Sandman, ktorý z ríše snov zasahuje do životov smrteľníkov a ukáže mu, že vždy existuje ešte iná alternatíva.
Tento príbeh je inšpirovaný komixovou poviedkou Strach z pádu, ktorá je stručným, ale výstižným príkladom toho, že sa človek nemá vzdávať a že vždy má možnosť zvíťaziť nad svojím strachom. Zámerom tohto diela je dať nádej tým, ktorí sa boja spraviť krok vpred a ktorí sa pri len maličkom záchveve boja postaviť problému a čeliť mu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (3)
Recenzie (27)
40 minútový film, ktorý neviem čím chcel byť. Fantasy, dráma, horor? Naozaj netuším. Hrčka v hlavnej úlohe nevýrazný, podobne ako celkové dojmy a pointa z filmu. Aby som len nekritizoval, tak na to že ide o študentský film musím pochváliť kvalitu efektov a tiež vizuál. Ale ako celok ma Orfeva pieseň teda vôbec nezaujala a červené čísla nad 70% sú pre mňa záhadou. 2* ()
Ako uchopiť neuchopiteľné a sfilmovať nadpozemský fenomén? Roman Gregorička na to, zdá sa, má odpoveď a vidí viac, než je na prvý pohľad zrejmé. Odkaz legendárneho Neila Gaimana v podobe série Sandman mnohí, ako je vidno aj tu, považovali za nesfilmovateľný, a predsa to tím okolo Gregoričku dokázal. Ako? Inšpiráciou sa im stala jednoduchá poviedka, pretavená do krátkej audiovizuálnej novely, pohybujúcej sa na rozhraní komornej psychologickej drámy a atmosférickej snovej fantasy so sandmanovskou filozofiou a okridleným antickým rámovaním, na ktorom odlieta v ústrety špičkovému výsledku. Z pohľadu skvele zvoleného castingu (Hrčka ešte raz bude niečo znamenať), scenáru, dramaturgie, montáže ale aj animácie a efektov ťažko nájdem zrovnateľný študentský projekt. Plus sa mi, ako nečitateľovi komiksovej série (čo neznamená, že Gaimana nečítam - trebárs Neverwhere mám pekne na poličke), dostalo zopár zaujímavých myšlienok na zamyslenie. A to sa ráta. 80% ()
Film mnoha nálad. Najzaujímavejšia na tom celom je samozrejme postava tajomného pána v pozadí (jeho meno schválne nevyslovujem, aj keď je uvedené v obsahu) a ten ovplyvňuje hlavnú postavu a jej vnímanie. Čo presne je myslené doslovne a čo nie, vedieť nechcem, takto je to lepšie. Jeden slávny režisér raz povedal, že ho udivuje koľko skrytých zmyslov a významov našli v priebehu rokov diváci v jeho diele, pričom on sám to tak nemyslel. Orfeova pieseň je film zo života, fantasy zo života, film o realite a jej ovplyvňovaní, o sebadôvere a jej znovu nadobudnutí. Autor si pomáha humorom a skoro hororovými pasážami, pričom ani jedno nekazí vyznenie a nepriamočiaro vedie k finále, ktoré mohlo byť o čomkoľvek. V tom to je, autor vie o čom chce rozprávať a vďaka odbočkám a nadprirodzenu, dáva svojmu dielu ďalšie rozmery, ktoré možno ani sám neplánoval. Herci a triky, nie úplne dokonalé, avšak nato že ide o snímku spichnutú takmer na kolene a nato z akých minimálnych prostriedkoch vznikala, mi je tým ešte sympatická. Žiadna póza, uvedomelosť vlastnej nedokonalosti a na záver troch povzbudenia, ktoré mnohí potrebujú (píšem v tretej osobe, pretože to vo filmoch rád nemám, ale vďaka nevnucovaniu, mi to tu nevadilo). Takže študentský film, zázraky nečakajte, ale je to príjemné... PS: Čarodej z WC Landu začal písať scenáre, prajem mu to a snáď zostane pri menších dielach, pretože na Slovensku akčňáky nepotrebujeme, rovnako ako filmy z dediny. A ak sa z neho raz naozaj stane slovenský Wes Anderson, snáď zo mňa, vole, urobí aspoň skriptku (smajlík) ()
Nech sa na mňa Gregorička nehnevá, ale ak by mi nebolo po flme povedané, že sa jedná o adaptáciu komiksu, ktorý by som si mal asi pred filmom prečítať, tak by som bol v symbolizme filmu a tak aj jeho zmysle dosť stratený. Chodúr totiž píše viac pre znalcov komiksu, ako pre bežných divákov (bežní neznamená blbí) a tak profesionálne odvedená práca trikárov vychádza trochu nazmar. Každopádne v rámci študentskej tvorby nadpriemer a dôkaz, že aj na školách môže vzniknúť aj niečo "odlišné" od toho, čo automaticky na tejto úrovni očakávame a tým pádom nás to nemá čím prekvapiť. ()
"Někdy se vzbudíš. Někdy spadneš a zabiješ se. A někdy se z pádu stane let." Prihliadnuc na to, že ide o bakalársky film, ktorý je inšpirovaný pre mňa úplne najzásadnejším komiksom od milovaného spisovateľa, celkom príjemné prekvapenie. Morpheus je vizuálne zvládnutý tak spolovice, ale hanba to nie je, tie jeho oči sa mi veľmi páčili. DVD som dostala spolu s Pevnostou ale vôbec sa mi nechcelo pozerať si to v kompe a potom to zrazu premietali na SlavCone aj s následnou diskusiou s tvorcami, ktorá bola nečakane zábavná. Btw, Hrčka má ako Orfeus na úplný záver filmu geniálny make-up. (SlavCon - 25.4.2014) ()
Galéria (17)
Zaujímavosti (3)
- Film vyšel jako příloha časopisu Pevnost v březnu 2014. (Terva)
- Film byl inspirován dvěma komiksovými povídkami Neila Gaimana z knihy "Sandman: Báje a odlesky" ("Orfeova píseň", "Strach z pádu"). (Hwaelos)
- Anglické titulky k polovičke filmu urobil Tomáš Pulmann. (autobusik2)
Reklama