Gádžo dilo
Gadjo dilo
Gadjo Dilo
The Crazy Stranger
Obsahy(1)
Mladý Parížan Stéphane prichádza uprostred zimy na stanicu v Bukurešti, sprevádzaný zvláštnou piesňou s "fatálnym" ženským hlasom, ktorý vraj patrí speváčke Nore Luce. Práve za ním sa vydáva kamsi na rumunský vidiek, aby hľadal tú rómsku speváčku, ktorej hudba jeho otcovi i jemu samotnému tak učarovala. Namiesto nej objaví komunitu olašských Rómov, ktorí žijú na okraji dediny, sčasti trpení, ale i nenávidení miestnym "bielym" obyvateľstvom. Prostredníkom, ktorý Stéphana uvedie do zvláštneho a chaotického sveta cigánskej hudby a zvykov, je Izidor, bulibaša čiže hlava miestneho klanu, starec, ktorý ochraňuje "svojho" Francúza ako raritu. Stéphanovi na jeho nových priateľoch, medzi ktorých patrí i krásna, vášnivo divoká a nespútaná Sabina, jediná, kto rozumie jeho reči, vadí ich neporiadok, nespoľahlivosť a zbytočné frajerstvo. Postupne sa ale s nimi zžije a oceňuje ich otvorenosť, muzikálnosť a vrelosť. Jedného dňa však spolu s nimi pozná trpké ovocie rasovej neznášanlivosti. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (40)
Čo k tomu povedať, Príbeh mladého šibnutého francúzika, ktorý je natoľko hlúpy, že sa zžíva so skupinou olašských cigánov. Pekná štúdia cigánskeho života... ktorý je len o zábave. Nulová zodpovednosť, žiadny záujem o prácu. Proste ako hlupučké deti. Ten koniec filmu bol iba vyvrcholením toho, čo sa asi muselo stať. Nepochopil som len o čo autorovi šlo s tou reakciou francúza. žeby pochopil??? V každom prípade to bolo dobre zahrané, aj rumuni štatisti to hrali tak ako by tam ani kamera nebola :) ()
Krásný, třetí film Gatlifovy trilogie z cikánského prostředí. Silný příběh a pro mě hluboký zážitek. Specifická cikánská hudba, "kultura" života a vůbec atmosféra rumunského venkova, "domorodí" herci včele s nezaměnitelným Izidorem Serbanem a jejich Romale, nádherný úsměv nádherné Rony Hartner... jenom ten vrchní byl takovej... divnej. ()
Gádžo Duris prichádza pre potreby scenára na nejakú doby do rómskej osady, čo je pre gádža zo Slovenska absolútne nepredstaviteľná záležitosť, aby tu strávil najkrajšie chvíle svojho života. To je jasné z prvých minút filmu. Z nich je jasné po prvom zábere na peknú rómku, kam sa bude scenár uberať a že film nebude nijako zvlášť dejotvorný. Popravde ten nerieši skoro vôbec nič, rómovia spievajú, bavia sa, občas niekoho oplačú, jedná sa totiž o Gatlifovu oslavu života tejto komunity. Problémy typu chudoba, nedostatok jedla, zima (niekde chýbajú okná a vonku je sneh) a podobne sa neriešia. Lenže v záverečných minútach sa naraz spamätá a drasticky zmení žáner, pretože bez rasizmu to proste v takýchto typoch filmu nejde a zrazu tu máme revenge drámu. Vzhľadom k pohodovej atmosfére filmu mi to pripadalo dosť pritiahnuté za vlasy. Ešte na margo porovnania s Kusturicom, ten rád inscenuje nereálne komické sekvencie pre diváka, aby ho rozosmial, čo Gatlif rozhodne v úmysle nemal, jemu išlo o niečo úplne iné. Záverečná scéna sa mimoriadne vydarila. 70%. ()
Už keď som ho videl pred rokmi po prvý krát, zanechal vo mne hlboký dojem. Výborne zobrazená nespútanosť, impulzívnosť a schopnosť užívať si život aký je a čo prináša. Ostrý kontrast s našou kultúrou, neustálym plánovaním, uvažovaním o budúcnosti a napĺňaní očakávaní, ktoré sú na nás kladené zo všetkých strán. Chcelo sa mi vycestovať na Balkán a byť niekoľko týždňov podobne ako Stéphane s nimi, oslobodiť sa od všetkého a žiť len pre daný okamžik.... ()
Optimismus, dobrá nálada, nespoutanost, veselí, radost, bezprostřednost, nezdolný temperament, primitivní lidské pudy, divokost, bouřlivost...To vše na mě sálalo z tohoto sympatického rumunského snímku. Velmi jsem ocenil původní verzi s francouzskými titulky. Lámu si teď hlavu, proč právě rumunština patří mezi romanské jazyky, protože jsem za celých devadesát minut pochytil pouhé dobře a šťastný. ()
Reklama