Popoly

,,NATO JE VOJNA, ABY KAŽDÝ MAL MOŽNOSŤ VRAŽDIŤ, KOĽKO MU DUŠA ZAPRAHNE." __ Štvorhodinová epopeja vedená svojráznym Wajdovým režisérskym prístupom, scenáristicky patetická, zároveň charakterovo odlišná od iných historických veľkofilmov nakrúcaných v Poľsku v danom období určite neuspokojí každého. Dĺžku je prirodzene poznať a preto je pre diváka rozdelenie na dva diely žiadanou nutnosťou (pozrieť si film na jeden záťah by som dokázal iba za peniaze :-)). Samozrejme tiež vyvstáva otázka, či všetko vo filme obsiahnuté je nevyhnutné pre jeho plastické vyrozprávanie a či by sa prestrihaním najmä prvej časti, ktorá by celok skrátila na tri hodiny, nedosiahol rovnaký - možno aj lepší - výsledok. Wajda umne točí veľké celky s desiatkami komparzistov a kamera sa behom jedného záberu posunie aj o desiatky metrov. Počas vojnového ťaženia v druhej polovici filmu sa však snaží aj o zvláštne umelecké podanie, ktoré môže vyvolať otázku: ,,Čo tým chcel básnik povedať? / Načo to sem umiestnil?" Takéto počínanie je badateľné počas dobýjania Zaragozy (kedy postava Rafaela záhadne zmizne na celé minúty z príbehu), prípadne v sekvenciách ústupu (roztratenej) armády. Herecké nadanie mladého Olbrychského však nie je márne a už v začiatkoch kariéry presvedčivo preukázal, že patrí medzi najnadanejších poľských hercov. Po veľmi optimistickej predposlednej scéne ma rozčaroval následný nesmierne tragický záver. (54. hodnotenie, 5. komentár k filmu) (03.03.2016)

Nebolo jednoduché sa prehrýzť celým týmto eposom, potreboval som na to až štyri rôzne dlhé fázy. Príbeh je rozdelený na oveľa viac kapitol, dokonca pomenovaných, takže už od začiatku je možné byť v obraze, čo sa bude diať. V živote Olbromského sa toho stane dosť, rodina, ženy, lásky, vojna, všetko pochádza z prachu a popola a nakoniec sa na to aj premení. Filmárska dokonalosť tu pre mňa nie je v košatom príbehu, ale skôr v prevedení. Kamera berie tak detailné zábery, že ani v dnešnej trikovej dobe by sa tomu len tak nedalo vyrovnať, napríklad jazda na koni, bežiace zúrivé psy z detailu, dlhé tanečné scény alebo aj tie bojové. Film sa často mení na muzikál alebo až baletné predstavenie buď s krásnymi ženami alebo s vojakmi s bodákmi, ktorí tiež predvádzajú svoj druh baletu. Vojna tu nie je remarqueovsky špinavá a blatistá, ale čistá, uhladená a disciplinovaná. Aj by si film zaslúžil štyri hviezdy, keby ma o niečo viac bavil. Zostane pre mňa len dobrým filmom, ktorý už druhýkrát nepotrebujem vidieť. –––– Kto sa sedliakom narodil, sedliakom musí zostať. Aj keby celú zem obišiel. Každá cesta vedie do tej istej roboty, na panské. (09.02.2017)

Prežiť štvorhodinový, mohutný Wajdov epos na jeden záťah by som prirovnal k "prežitiu" Viscontiho Ľudovíta Bavorského, len s tým rozdielom, že som film pozeral oddelene po častiach deň po sebe. A toto rozdelenie má svoje opodstatnenie. Prvá časť je príbehom na pozadí vojny, pričom tá druhá je film vojnový do morku kostí. Vojna je v podstate pre ich aktívnych účastníkov niečo podobné, ako hostina. Na hostine jete, pretože sa to patrí, vo vojne zabíjate, pretože máte pocit, že musíte a že je to vaša povinnosť, inak by ste tam predsa neboli. Wajda je v tomto smere nesmierne krutý a kritický a bojové scény sa vyznačujú až extrémne mechanickým zabíjaním. Vrcholom je potom dlhá sekvencia v kláštore, po ktorej budete voči Napoleonovi, i keď ten je tu iba epizodická figúrka, pociťovať nič iba hnus. On to totiž celé začal. I keď všetci umierajú, podstatné je, že on musí žiť! (08.02.2017)

Román Stefana Žeromského je pro čtenáře, kteří chtějí zůstat o běžného pohledu na polskou historickou problematiku, je značně rozsáhlý, a takový je i Wajdův film. Zvláště pak druhý díl, který převážně líčí francouzskou anabázi do  Španělska. Přitom možná se stačí podívat na jediný obrázek Francisca de Goyi z cyklu Los desastres de la guerra, abychom dostali stejnou představu o hrůzách, které tuto dobyvačnou válku provázely. Sám se zde řadím mezi čtenáře a diváky, kteří považují film za "předimenzovaný" (viz jedna z recenzí). (11.05.2021)

Když uslyším Andrej Wajda, hned se mi vybaví Poláci, historie a nezaměnitelný rukopis. Wajda se zaměřuje až na nepatrné výjimky na historické mezníky v životě Poláků. Většinou jde o velkoryse pojaté snímky kde nešetří ani herci ani stopáží. Zde byl patrný nižší rozpočet, ale podařila se atmosféra napoleonské biitevní vřavy. (26.01.2016)