Levie srdce

Po finskom Levottomate som sa zamiloval do finskej kinematografie, a tuna sa mi dostal dalsi kvalitny finsky /= mimohollywoodsky/ film. Tematika je o neonacistoch a o raste radikalnej pravice v krajinach Skandinavie. Zaujimavostou moze byt ucast herca Jaspera Paakonena /Levottomat 3/, ktory hral na urovni. Dalsi finsky herec Franzen taktiez na urovni. Ako mylovnik kvalitnej europskej kinematografie som spokojny : 80 % (23.09.2014)

S tvrdením, že podobné filmy na takúto tému sú vždy takpovediac "na jedno kopyto" súhlasiť nemôžem - nájdu sa aj nejaké svetlé výnimky. A tie ostatné môžu milo prekvapiť niečím iným, napríklad v tomto prípade to bola zaujímavá forma prevedenia. Neviem, či to bolo tým, že ide o severskú tvorbu (ktorá v posledných rokoch zaznamenáva obrovský vzostup), absolútne neznámymi hercami (teda aspoň pre mňa), ktorí zahrali až prekvapivo veľmi dobre alebo niečím úplne iným. Viem len to, že ma to celkom dosť zaujalo, a to aj napriek vlažnému začiatku (na môj vkus nedostatočné uvedenie do deja, ktoré mi pripadalo nezodpovedne odfláknuté na úkor hlavnej myšlienky), tuctovej zápletke, ktorá bola až príliš jednoduchá a ľahko predvídateľná - ako už niekto spomínal, ide o klasický film na objednávku čisto len z jedného uhla pohľadu, ktorý neprináša v podstate nič relevantné. V tomto smere sa však nie je čomu čudovať, severské krajiny sú oveľa tolerantnejšie a ani zďaleka nie sú také temperamentné ako napríklad balkánsky región, kde by si takáto "mierna" tvorba asi vysoký počet priaznivcov nezískala (je to odlišnou mentalitou?). Vysvetlení, prečo vzniká takáto situácia, stále rastúce napätie, pozadie hnutia za biele Fínsko a podobne sa teda žiaľ nedočkáme, avšak to ani k hlavným cieľom tohto snímku nepatrilo, keďže kladie dôraz skôr na jednotlivca a vznik viacerých náhlych rozporov ohľadom jeho presvedčenia, ktoré ho dostávajú do nepríjemných situácií. V tejto rovine je to zvládnuté viac než dobre, i keď, ako som už spomínal, neprekvapí absolútne ničím. Možno občas až úsmevnými scénkami medzi Teppom a malým Rhamim, má to taký príjemný nádych. Kľudne si to však niekedy v budúcnosti pozriem opäť, nevidím v tom žiaden problém. 4/5 (05.07.2014)

Dějově výstavba, která si bere na mušku rasismus, mohla být silným příběhem skoro až pravdivým. Obecně nácky taky moc nemusím. Důležité je ovšem zmínit to, že ve filmu nelze nepostřehnout velký sklon jednostrannosti ve vyhroceném konfliktu, tím je v holohlavé lapálii vystaráno. Neméně podstatný zůstává fakt, že v tomhle příběhu multikulturalismu je zcela opomenut také běžný rasismus i z té druhé strany. (27.04.2014)

Škandinávia málokedy sklame. No a inak tomu nebolo ani u tohto diela. Ako sa už sluší a patrí, malým sklamaním je už otrepaná pointa - nazi vs. neger a klasické gradovanie , resp. postupné vypointovanie a finále. Drsný sever ale do mdlých vôd kinematografie prináša svieži vietor, ktorý je najlepšou ingredienciou podobných sociálnych drám. (19.07.2015)

Prvá polovica snímky je veľmi predvídateľná a tá druhá sa stále mohla uberať buď cestou tézovitosti, alebo prísť s nejakými zaujímavými zvratmi a podzápletkami. No a našťastie sa stalo to druhé. Predovšetkým vedľajšia dejová línia v škole tomu dodala na šťave a pekne sa tu príbeh rozbehol v zmysle príčina následok a ďalší následok. Až tak, že sledujeme neonacistov biť sa nevedomky za práva afrického chlapca s tými, možno ešte nebezpečnejšími rasistami, kvázi umiernenými civilistami. Podobne kriticky vyznieva aj rozhovor s učiteľkou v škole. No a Rhamiho otec so svojimi otravnými "joky joky" taktiež nie je zobrazený ako úbohá obeť euro-xenofóbie. Pretože tvrocom išlo aj o všeobecnejšiu polemiku o násilí, čo si možno nie každý všimne. (21.04.2018)