Violette

Umelecká lesbo story o hľadaní seba i smeru svojej tvorivosti. Skoro dve a pol hodiny, to je však neuveriteľne premrštená stopáž, nakoľko to nie je žiadny Gladiátor plný akcie, ale často len tiché úvahy, prípadne len také cvrlikanie lúčneho hmyzu, ktoré je miestami prerušené ženskou hystériou. Bola tu však krásna hudba použitá aj v dokumente o Osvienčime od pána umelca menom Arvo Pärt - Fratres. Celkovo sa ale nedá hodnotiť negatívne, napriek tomu feministickému pretláčaniu, ale takou Violette proste bola. Nijaká zo spomenutých tém nebola pretláčaná nejako násilne. (20.11.2022)

Violette túži po láske. Túži po nej intenzívne a miluje nekonečne. Takýchto ľudí je na svete nespočetne - no táto krehká Francúzka vedela dať svoje pocity, city a myšlienky na papier, otvorene hovorila o veciach, ktoré boli dovtedy nevyslovené a zakázané. Život pre ňu nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou a ona s ním bojuje, kričí a kope. Ľudia k nej prichádzajú a zároveň od nej drvivá väčšina odchádza. Svojou povahou je miestami otravná, dramatizuje, nejedenkrát som nad ňou prevracala očami, no zároveň na mňa paradoxne zapôsobila. Nemôžem film hodnotiť ako životopis, o spisovateľke Leduc som počula prvýkrát práve dnes, no ako príbeh o žene, ktorá má svoje chyby aj prednosti je Violette výborná. Jediná chyba je v dĺžke - Provost sa do svojho filmu zahľadel až príliš. Dalo sa kratšie a hutnejšie. (26.11.2016)

Jeden z těch zajímavěji natočených životopisných snímků, zde v tom smyslu, že jsem si říkal, že je to divácky přístupné, není to zbytečně patetické, ani zbytečně dramatické, vše to tak nějak vyplývá ze situace. Nic to bohužel nemění na tom, že mě životní příběh Violette Leduc nijak extra nebavil a přišel mi dlouhý. (03.10.2017)

Velmi dobře udělaný životopis spisovatelky, o níž jsem neměl ani tušení. Zřejmě psala hlavně pro ženy a u nás asi není tak známá. Výberné herecké výkony, skvělá kamera, životopisné filmy bývají někdy rozvláčné a často beze šťávy, jakou film potřebuje, aby nenudil. Přes délku Violetty jsem se rozhodně nenudil, snad jen zpočátku jsem byl na rozpacích, ale pak jsem přijal fakt, že hodně umělců bylo homosexuálních, jako skutečnost, která do tohoto filmu patřit musí (i když jinak tyto filmy nemusím). A tak snad jedinou slabinou, která ubírá jednu hvězdičku, je fakt, že chyběla časová orientace, děj začal za války, končil v roce 1964, ale mezitím nebylo patrné, jak se děj v čase posouvá. A přispělo k tomu i to, že Violette i Simone, ostatně stejně jako mužští hrdinové, za těch dvacet let vizuálně nijak nezestárli. (05.03.2017)

Priznám sa, že o spisovateľke menom Violette Leduc som počul snáď po prvý raz až teraz. O to väčšie prekvapenie ma v tomto životopisnom filme čakalo, a ja premýšľam, že prečo o nej vo všeobecnosti tak málo hovorí, keď v skutočnosti spoločne so Simone de Beauvoir zaznamenali taký obrovský úspech vo svete literatúry po tom, keď prelomili ľady ženskej intimity a hlbokej emocionality. Po tomto filme by som si od Violette naozaj rád niečo prečítal, vyzerá to byť presne typ literatúry, ktorý by ma dokázal upútať. Čo sa filmu týka, podľa mňa naozaj príliš zdĺhavé vzhľadom na dejový vývoj a samotný obsah. Určite by na to oveľa lepšie poslúžil aj menší rozsah, v ktorom by bola oveľa lepšie vystihnutá podstata Violettinho samotárskeho a depresívnho života, ktorý preniesla na svoje knižné stránky. Emmanuelle Devos bola opäť úchvatná a jej herecký výkon opäť držal film ako tak nad hladinou, hoci ako celok mi to prišlo často až príliš monotónne, trochu viac drámy by iste nezaškodilo. (12.01.2015)