Zlodejka kníh

Lacný príbeh, kde autori stavili na "osvedčené" témy. Židovský chlapec, ukrývaný v dome v Nemecku, počas vojny. Malé, nevinné stvorenie v čase vojny. Proste klišé nad klišé bez hlbšieho príbehu, bez presvedčivých hereckých výkonov. Tie tri hviezdičky dávam len zo slušnosti. Ako toto mohol byť knižný bestseller rokov minulých? Žeby až tak to filmoví tvorcovia zmrvili ? 3*** (02.10.2015)

Ľúbezný príbeh, ktorý napriek svojmu odohrávaniu sa v čase jedného z najčernejších období histórie a ktorého rozprávačom je najčernejšia postava vôbec, pôsobí veľmi podmanivo a očarujúco. Divák si ani neuvedomuje, že situácia je omnoho vážnejšia ako sa na prvý pohľad zdá a to ani nemusí obsahovať prvky komédie. Celý dej sa totiž točí okolo kúzelnej zápletky malej milovníčky kníh a aj keď je nebezpečenstvo všadeprítomné, nástrahy vojny prichádzajú až z druhej línie. Ale keď príde nejaká ťažká rana osudu, o to vás zaskočí viac nepripravených a zasadí nečakané rany do živého. Veľmi pekné charaktery postáv prezentujú ľudské správanie onej doby a sú ešte lepšie predvedené neznámymi hercami. Zárukou kvality bol Geoffrey Rush a Emily Watson, o ktorých sa detskí herci určite mohli oprieť podať tak dôveryhodné výkony. K oprávnenej nominácii Johna Williamsa by som určite pridal oscara za výpravu a kostýmy. 85%. (28.01.2014)

Čo pritiahne diváka je príbeh Liesel(Sophie Nélisse),alebo skôr hl.predstaviteľka,ktorá ju stelesňuje,chýry,ktoré sa šírili široko ďaleko sú pravdivé:je sympatická,pôvabná,môže mať kľudne pred sebou sľubnú hereckú kariéru. Manželia Geoffrey a Emily sú obetaví,keď sa schyluje ku konfliktu,tak pomôžu jednému židovskému mladíkovi,kde si s ním Liesel začína rozumieť pomocou slov a začína písať svoj príbeh v „nehostinných časoch...” Čo by som vytkol je nemecká angličtina,ktorá pôsobí občas komicky.Pôsobí to rozprávkovo,ale uveriteľne. Hudba Johna Williamsa vťahuje do príbehu. Tvorcovia sa snažili,čo im sily stačili,a tak vzniká zaujímavé dianie,ktoré neurazí,ale ani nenadchne. (23.01.2014)

Je jedna vec, ktorú automaticky vyžadujem od každej adaptácie knižnej predlohy, nech ide rozprávku bratov Grimmovcov alebo Joyceov Ulysses. Očakávam, že predo mnou zo stránok románu vyvstane živý, uveriteľný svet s postavami, ktoré dýchajú a cítia, miestami, ktoré majú svoju charakteristickú vôňu a atmosféru. V prípade Die Bücherdiebin bola takmer dokonalým priestorom na zostrojenie tohto organizmu ulica, v ktorej malá Sophie trávi časť svojho detstva, rozvíja kamarátstva a prežíva dobrodružstvá v tieni doby. Napriek tomu necháva Brian Percival túto príležitosť nevysvetliteľne ležať bokom a svoj "príbeh", tvorený drobnými epizódkami rozpráva natoľko plocho, priamočiaro a nekonfliktne, až mu napokon zostáva len rozprávka bez emócií a priebežného klimaxu. Tragický záver preto pôsobí nemiestne, ako vytrhnutý z kontextu predchádzajúceho diania, a línia s rozprávaním príbehov prosto nefunguje. Prvá hviezda za kameru a citlivú prácu s farbami a priestorom, druhá za dobre zvolených predstaviteľov ústrednej trojice, ktorí svoje postavy aspoň trochu poľudštili. 45% (15.02.2015)

Po Památkářích již druhý totálně mdlý a uchcaný film z druhé světové, v němž se za dvě hodiny (!!!) téměř nic nestane a celý děj tak putuje od nikud nikam. Kniha má zřejmě čtenářům co nabídnout, její okleštěná verze však nedá divákům absolutně nic. Režie se šine tak pomalým tempem, že budete bojovat se spánkem, John Williams jede na automat a hlavní představitelka také moc talentu nepobrala. Voice-over smrtky zde navíc působí jako velké WTF. Už by to nějaký kvalitní dobový film ale po delší době opravdu chtělo. (17.05.2014)