Východiskový bod

Je to dosť dobrá čiastočne sci-fi ladená dráma od Mika Cahilla. Má výborný príbeh o mladom vedcovi, ktorého životným cieľom je dokázať postupnú evolúciu oka, čím by zobral kreacinistom ich najsilnejší argument a keďže sú oči aj jeho veľkou záľubou, rád ich fotografuje. Na večierku sa zoznamuje s tajomným dievčaťom, ktorá ho hneď očarí, ale keďže aj rýchlo zmizne, pričom mu po nej zostane len fotografia jej očí, rozhodne sa ju nájsť, čo sa mu aj podarí. Aj napriek svojim odlišným pohľadom na život sa do seba zamilujú, no končí to tragicky, ale vedec si časom uvedomuje, že oči nie sú až také jedinečné, ako predpokladal, ale rovnaké môže mať aj niekto ďalší, pričom z databázy očí zisťuje, že rovnaké, ako jeho priateľka má aj malé dievča z Indie a tak sa ju rozhodne vyhľadať, aby tento zvláštny jav preskúmal. Spracovanie je celkom slušné, ale dalo sa to podať aj lepšie. Táto zápletka už na prvý pohľad pôsobí skutočne skvelo a pritom aj pomerne originálne, takže som bol nadmieru zvedavý, čo z toho bude. Spočiatku mi to prišlo úplne ideálne, pôsobí to tak príjemne civilne, postavy sú uveriteľné, pričom sa k nim aj dá vytvoriť vzťah, nájde sa tu niekoľko vydarených sekvencií, obzvlášť spôsob privedenia na stopu k dievčaťu a rovnako mi vyhovoval aj ten očakávaný kontrast medzi vedou a vierou. Ale druhá polovica, ktorá sa začne venovať tomu hlavnému je určite čiastočným sklamaním. Stále je to slušný nadpriemer, na ktorý sa dá pozerať a má tu čo zaujať, ale predsa len som očakával trochu nápaditejšie a hlavne inteligentnejšie prevedenie, tu sa až príliš uprednostňuje tá viera, čo filmu zbytočne ubližuje. A najviac sa to prejaví v závere, ktorý zanechá nepríjemnú pachuť nad veľkým potenciálom. Herecké obsadenie je na tom dobre, väčší priestor má len pár postáv, ale Michael Pitt je v hlavnej úlohe úplne ideálny, k tomu očakávane nechýba Brit Marling ako pomocníčka v laboratóriu, bavila ma aj postava priateľky a tých pár vedľajších postáv prevažne z druhej polovice tiež nesklame. S réžiou a technickou stránkou som dosť spokojný, Mike Cahill mi vyhovuje, dokáže ponúknuť zaujímavú vizuálnu stránku a výborne pracuje s atmosférou. Takže sa neubránim čiastočnému sklamaniu, predsa len moje očakávania boli dosť veľké, ale aj tak sa mi to páčilo a nemám dôvod hodnotiť horšie. A som zvedavý, s čím Mike Cahill príde nabudúce. 75% (26.12.2014)

Vybrat do rolí mikrobiologů herce, kteří nejsou úplně beauty, ale přitom by byli mezi ostatními rozcuchanými vědátory s dioptrickými brýlemi považováni za sexy krasavce, se castingu podařilo zkušeně. Teď už jen aby nepadla hláška o tom, že oči jsou brána do duše. No, vydrželo jim to do 75.minuty.. Tradiční střet vědy a duchovna tady končí remízou, nicméně nepřestává platit, že když se už nemůžete spolehnout na racionalismus, vrhnete se do široka otevřené náruče víry, ve které si každý najde to, co potřebuje. Na melodram a trendy spiritualismus sázející Cahill mě bohužel vtáhl tak zanedbatelným způsobem, že jsem postupně začal přemýšlet nad premisou „Lež má krátké nohy“.. Když variace na reinkarnační téma, tak lehce hororová Audrey Rose s Anthonym Hopkinsem.. (06.04.2018)

Velmi zajímavý film, který proti sobě staví vědecký přístup a náboženský/duchovní přístup, navíc perfektně odehraný i s takovou velmi ponurou atmosférou. Jenže nevím, jestli bych ho chtěl vidět znovu. A už vůbec nevím, o co přesně tvůrcům šlo, co bylo jejich záměrem? Každopádně jako filosoficko-fantastická jednohubka to funguje poměrně dobře. 65% (15.03.2015)

Mám z filmu obdobne rozporuplné pocity ako Michael Pitt z výsledku testovania malej Indky. Na druhej strane ale chápem jeho záverečné precitnutie. Nádej, že svet nie je také kruté miesto, ako sa môže niekedy zdať, obmäkčí istotne aj najväčších skeptikov a realistov. Láska k osobe, ktorá už neexistuje, tiež nie je práve racionálny jav a nepopierame ho kvôli tomu. Každopádne neviem, či je to správne alebo nie, alebo či to mám vnímať len ako zábavu, ale tieto filozofické sci-fička sú vo svojich témach a interpretáciách myšlienok omnoho trúfalejšie ako akýkoľvek iný žáner. A ja odmietam byť nadšený vždy keď niekto príde s podobnou polemikou o absolútne neriešiteľných otázkach. (25.12.2014)

Po dlouhé době film, který si ode mě zasloužil pět hvězdiček. I přesto, že tento rok ještě není u konce, troufám si tvrdit, že I Origins je díky svému originálnímu kouzlu jeden z 10 nejlepších filmů, které jsem v roce 2014 viděla. S režisérem ani s herci jsem se sice dříve nesetkla, ale po tomto filmu nedopustím, aby moje první setkání s nimi bylo i posledním.. Tolik jsem si přála, aby děj ještě alespoň čtvrt hodiny pokračoval! (16.12.2014)